Po rusky ani čiarku

Autor je spravodajca Českého rozhlasu

Puškin preložený do ukrajinčiny znie lepšie ako v origináli. Asi ako pre koho, ale dvaja bratia z Odesy, ktorí už tridsať rokov predávajú knihy v parku Knižka, si to určite myslia. V podstate poukazujú na trend, ktorý sa šíri Ukrajinou a ktorého výsledkom je výrazný ústup ruštiny z verejného života. Práve na pultoch kníhkupectiev to veľmi dobre vidieť.

Pred chvíľou sa skončil letecký poplach, hudobníci sa zoradili na balkóne a začali tradičnú hodinu džezu. V sobotu a nedeľu, vždy o druhej popoludní, hrajú vedľa obľúbeného kníhkupectva Odessa Park hudobníci, ktorí nemajú iné koncertné pódium. Všetky sály sú ešte zatvorené. V parku sú však otvorené kaviarne a medzi nimi aj kníhkupectvo v drevených stánkoch. Okrem suvenírov – t. j. tričiek, hrnčekov a rôznych ozdôb s nápisom „Vojnová loď, choď do….“ (viete kam) – ponúkajú veľa kníh vrátane výpravných monografií, svetovej beletrie a ruskej klasiky. Pred niekoľkými rokmi boli všetky v origináli.

Podľa Viačeslava, staršieho z bratov, sa knihy v ukrajinčine začali objavovať okolo roku 2004: „Dnes predávame asi tretinu našich kníh v ukrajinčine. Je to postupný proces. Môže to trvať pätnásť alebo dvadsať rokov a po čase už nebudú takmer žiadne knihy v ruštine,“ hovorí presvedčivo muž v modrom tričku a žltých šortkách. Snažím sa ho presvedčiť, že je lepšie čítať knihy v origináli, ale Viačeslav nesúhlasne krúti hlavou. „Prekladáme aj ruských spisovateľov do ukrajinčiny. Dostojevského, Bulgakova, odeského Babela a, samozrejme, Puškina. Poviem vám, že Puškin znie po ukrajinsky ľubozvučnejšie než v ruštine.“ Viačeslav neváha a začne recitovať preloženú poému Ruslan a Ľudmila.

Nasleduje jeho mladší brat Ihor, ktorý sa počas celého detstva podpisoval ruskou verziou mena Igor. Obaja vyrastali s rodičmi v Donbase, kde sa hovorilo a hovorí len po rusky.