Denník N

Párová terapia na fare

Ľudovít Haan. Foto - Maďarská akadémia vied
Ľudovít Haan. Foto – Maďarská akadémia vied

Z príbehov sprostredkovaných nadlackým duchovným sa môžeme veľa dozvedieť o intímnom svete disfunkčných manželstiev v 19. storočí, o hraniciach a limitoch mužských a ženských rolí a o nerovnosti medzi nimi, o podriadenej úlohe žien a o nespochybniteľnej dominancii mužov. 

Autor je historik, výskumník Historického ústavu SAV a NKE Közép-Európa Kutatóintézet

Pracovná náplň farárov kedysi zahŕňala okrem bohoslužieb a iných obradov aj dozor nad dodržiavaním náboženských a spoločenských noriem v cirkevnom zbore. Nešlo len o povinnosť sledovať, kto chodí a kto nechodí pravidelne do kostola, úlohou duchovného bolo v role akéhosi manželského poradcu/mediátora aj uzmierovať rozhádané, rozchádzajúce sa či oddelene žijúce manželské páry. Žiaľ, o tejto predmodernej párovej terapii sa nám zachovalo málo informácií, pretože sa rovnako ako dnes odohrávala väčšinou formou osobných pohovorov.

Aj preto je zaujímavý slovenský evanjelický zbor v Nadlaku, kde istý farár v polovici 19. storočia zaznamenával každodenné problémy slovenských roľníckych rodín do stručných zápisníc.

Farár a jeho cirkevný zbor

Je známe, že na územie „Dolnej zeme“, takmer úplne vyľudnené po tureckých vojnách, sa postupne sťahovali slovenskí osadníci. Také sú aj počiatky mesta Nadlak, kde popri pôvodne srbskom a rumunskom obyvateľstve vznikla v prvých rokoch 19. storočia mnohotisícová slovenská kolónia, ktorej príslušníci boli takmer výlučne evanjelického vierovyznania. V roku 1849 sa na čelo tejto jazykovo aj nábožensky uzavretej komunity dostal mladý Ľudovít Haan (1818 – 1891).

Haan pochádzal z váženej rodiny, jeho otec bol duchovným najväčšieho slovenského evanjelického cirkevného zboru v neďalekej Békešskej Čabe. Ľudovít študoval teológiu v Prešove a na margo jeho študentských rokov sa oplatí spomenúť, že bol zakladajúcim predsedom miestneho slovenského študentského spolku, blízkym priateľom Sama Bohdana Hroboňa, nepretržitý kontakt udržiaval aj s vodcom bratislavského študentského spolku Ľudovítom Štúrom a že peštiansky farár Ján Kollár ho považoval za jedného z najvýraznejších predstaviteľov slovenskej mládeže. Univerzitné štúdiá absolvoval v Nemecku.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

História

Komentáre

Teraz najčítanejšie