Denník N

Už len pre toleranciu k nekritickému rusofilstvu a pozývanie šíriteľov hoaxov do RTVS by mal Rezník skončiť

Kandidát na riaditeľa RTVS Jaroslav Rezník na verejnom vypočutí. Foto - TASR
Kandidát na riaditeľa RTVS Jaroslav Rezník na verejnom vypočutí. Foto – TASR

Nesie si nielen obrovskú reputačnú záťaž, predstavuje aj bezpečnostné riziko.

Pred stredajšou voľbou generálneho riaditeľa RTVS stojí opäť raz parlament pred ťažkou otázkou. Zvolí na čelo inštitúcie kontinuitu alebo zmenu? Problém je, že to prvé sa dlhoročne spája s jedným menom – Jaroslav Rezník.

„Denné menu“ šéfov verejnoprávnych médií je už tri desaťročia zúfalo neinvenčné. Mečiarov Rezník, Dzurindov Rezník, Ficov Rezník. A aj Hegerov? To sa ukáže.

Vo vyspelejšej krajine by sa sotva stalo, že šéf štátneho (pardon, verejnoprávneho) telerozhlasu bez problémov „prepláva“ z éry autokratických vodcov do období menej či viac úspešných pokusov o vyrovnanie sa s touto érou. Osoba Jaroslava Rezníka je v prvom rade problémom reformných garnitúr, ktoré si ho adoptovali po predchodcoch, čím preukázali svoju neschopnosť a zúfalstvo. Hrozí to aj teraz.

Rezníkovi už dávno mali povedať ďakujeme, stačilo. Je symptómom a verným obrazom tejto krajiny. Jeho tvár ostala ako jedna z mála nepreškrtnutých v pamätnom pexese „našich ľudí“ Veroniky Remišovej – takí Kičura či Kožuch sú už preč.

To, čo by bolo inde známkou ocenenia manažérskych schopností danej osoby, teda dlhodobé pôsobenie v najvyšších funkciách (okrem RTVS aj v tlačovej agentúre TASR či v Slovenskom rozhlase), je na Slovensku prejavom oportunizmu politikov. Vlajková loď RTVS, spravodajstvo a publicistika, ich zaujíma iba do tej miery, či „hryzká“ jemne alebo silno. A práve Rezník, zdá sa, dokonale zosobňuje predstavu toho prvého.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Voľba riaditeľa RTVS

Komentáre

Teraz najčítanejšie