Denník N

Francúzske parlamentné voľby sú dvojitým prekvapením. Macron stratil väčšinu a krajná pravica dosiahla historické rekordy

Francúzsky prezident Emmanuel Macron sa rozpráva s voličmi pred nedeľnými voľbami do Národného zhromaždenia. Foto - TASR/AP
Francúzsky prezident Emmanuel Macron sa rozpráva s voličmi pred nedeľnými voľbami do Národného zhromaždenia. Foto – TASR/AP

Prezidentova strana nemala vo francúzskom Národnom zhromaždení väčšinu naposledy v 80. rokoch.

Už dvadsať rokov si Francúzi volia parlament tesne po prezidentovi. To v podstate zaručuje, že politické nálady sú v spoločnosti približne rovnaké a strana toho, kto vyhrá prezidentské voľby, vyhrá aj parlamentné. A získa väčšinu kresiel.

S väčšinovou podporou Národného zhromaždenia sa potom prezidentovi celkom ľahko vládne. Emmanuelovi Macronovi sa však teraz nebude.

Pred necelými dvomi mesiacmi v druhom kole prezidentských volieb porazil krajne pravicovú kandidátku Marine Le Penovú, a hoci v nedeľných voľbách do Národného zhromaždenia jeho stredová koalícia Spolu vyhrala, väčšinu ani zďaleka nezískala.

Slovami hovorkyne Macronovej vlády Olivie Grégoirovej, „je to neuspokojivé prvé miesto, ale je to aj tak prvé miesto“.

Prvé miesto, z ktorého sa bez spolupráce iných strán nebudú dať len tak presadiť návrhy, ktoré Macron sľúbil pred prezidentskými voľbami. A ešte k tomu historicky narástlo aj Le Penovej krajne pravicové Národné združenie.

Takmer bezprecedentný prípad

Keď Macron vyhral svoje prvé prezidentské funkčné obdobie v roku 2017, aliancia, ktorú viedla jeho strana Republika vpred!, vyhrala v parlamentných voľbách 350 kresiel z 577.

Keď sa päť rokov predtým stal prezidentom François Hollande, jeho Socialistická strana si v parlamente zabezpečila takisto absolútnu väčšinu s 300 kreslami.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Emmanuel Macron

Svet

Teraz najčítanejšie