Denník N

Musíme to vydržať

Protest pred ruským veľvyslanectvom v Bratislave. Foto - TASR
Protest pred ruským veľvyslanectvom v Bratislave. Foto – TASR

Je len na nás, aby sme ľudí, ktorí na Slovensku hľadajú ochranu pred ruským agresorom, postupne začlenili do spoločnosti.

Autor je spisovateľ

Vlna solidarity a pomoci, s ktorou sme v prvých týždňoch vojny vítali utečencov z Ukrajiny, postupne opadáva. Konflikt nám zovšednel a ľudia pozornosť obracajú späť k vlastným životom. Takýto vývoj sa dal očakávať, napriek tomu je dôležité vydržať. Ak chcete, tak aj z čisto egoistických dôvodov.

Nejaká zvláštna hra osudu spôsobila, že som sa začiatkom marca zoznámil s Viktóriou, ktorá k nám prišla z Odesy. V Gelnici už niekoľko rokov žije a pracuje jej strýko. Viktória bývala v Odese blízko vojenskej základne. Keď ukrajinská protivzdušná obrana začala ničiť prvé ruské rakety mieriace na mesto, Viktória si zbalila pracovné náradie, štrnásťročnú mačku Mašku a zamierila na Slovensko. Na Ukrajine sa zaoberala tvorbou promo videí. Stovky kilometrov sem niesla pracovný počítač, foťák, kameru, rôzne stojany a podobne. Batoh mal niekoľko desiatok kilogramov. Bolo jej jasné, že ak sa vojna neskončí rýchlo, bude si u nás musieť zarábať na živobytie.

Viktória začala postupne pracovať pre naše mesto. V Gelnici robí videá z podujatí, ktoré tu pripravujeme. Okrem toho nakrúca aj pre iných klientov. Postupne sa učí po slovensky a začína rozumieť tunajším reáliám. Naša spolupráca trvá už viac ako tri mesiace a poviem vám, občas je to náročné. A nie je to len moja skúsenosť. O tom, akí sú Ukrajinci a Ukrajinky majstri v presadzovaní vlastných predstáv a požiadaviek, hovoria viacerí priatelia a známi, ktorí sú s nimi v osobnejšom kontakte.

Viktóriinou hrdinkou je Roxalana. Žena, ktorú uniesli do sultánovho háremu a postupne sa z nej stala vládkyňa ríše. Človek ani nevie ako, a zrazu zisťuje, že ho komanduje dáma, ktorú ešte pred krátkym časom vôbec nepoznal. A navyše jej všetko treba splniť veľmi rýchlo. Tu objednať zelené plátno, tu vybaviť autoškolu, tam zas doviezť bicykel z Užhorodu. S Viktóriou si z toho už robíme žarty, viem si však veľmi dobre predstaviť, že menej trpezliví našinci by takýto tlak nemuseli vydržať.

Napriek tomu, nič iné nám neostáva. Je len na nás, aby sme ľudí, ktorí na Slovensku hľadajú ochranu pred ruským agresorom, postupne začlenili do spoločnosti. Aby tu mohli nájsť nový domov a prácu. Je to naša civilizačná úloha. Ak ju ako spoločnosť dokážeme splniť, v budúcnosti z toho budeme ťažiť.

Ukrajinky a Ukrajinci si budú ešte dlho po vojne veľmi dobre pamätať, ktoré štáty im v ťažkej chvíli najviac pomohli. Slovensko dnes medzi takéto štáty nepochybne patrí. Bude dôležité si túto pozíciu udržať. Naši susedia jedného dňa do Európskej únie bezpochyby vstúpia. Slovensko, a tu sme pri egoizme spomínanom v úvode, bude z toho zbierať ekonomické benefity.

Pred nami je náročné obdobie. Ale ako znie slávna veta frau Merkelovej: Zvládneme to. Musíme to zvládnuť.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes píše

Texty múdrych ľudí, ktorých redakcia poprosila, aby pravidelne písali o tom, čo práve teraz považujú za dôležité, spôsobom, ktorý sa im zdá práve teraz najvhodnejší.

Komentáre

Teraz najčítanejšie