Denník N

Nebezpečenstvo „mieru za každú cenu“

Ruský a ukrajinský generáli sa rozprávajú pri obci Šyrokino. Miesto, ktoré nepozná prímerie. FOTO - TASR/AP
Ruský a ukrajinský generáli sa rozprávajú pri obci Šyrokino. Miesto, ktoré nepozná prímerie. FOTO – TASR/AP

V Európe a Spojených štátoch už teraz počuť hlasy vyzývajúce Ukrajinu, aby urobila ústupky Rusku a čo najskôr ukončila vojnu. Tieto nálady budú zrejme silnieť s každým mesiacom vojny.

Autor je ruský politológ, esejista, spisovateľ, novinár

Ukázalo sa, že ruská invázia na Ukrajinu je podstatne zdĺhavejšou a krvavejšou akciou, než mnohí na začiatku očakávali. Po troch mesiacoch je koniec konfliktu v nedohľadne a pozorovatelia čoraz viac očakávajú, že vojna bude trvať ešte mnoho mesiacov v roku 2022 a dokonca aj v roku 2023.

Obe možnosti – či už zdĺhavý konflikt, alebo prijatie neuspokojivej a len dočasnej mierovej dohody, ktorá si vyžiada stratu suverénneho územia, pričom Vladimir Putin bude môcť vyhlásiť víťazstvo vo svojej agresívnej vojne – majú značné nevýhody.

Druhá možnosť by však otvorila dvere dlhšiemu obdobiu globálnych nepokojov, ak by sa ďalší silní muži rozhodli nasledovať Putinov príklad a začali útočiť na svojich slabších susedov. Tí, ktorí vyzývajú Ukrajinu, aby sa dohodla, by si mali uvedomiť obrovské a dosť zjavné nebezpečenstvo snahy o mier za každú cenu.

Rétorika a ciele Ruska

Napriek tomu, že sa Kremľu nepodarilo dosiahnuť rýchle víťazstvo, sotva možno hovoriť o porážke Ruska. Áno, vojská sa stiahli z Kyjiva a Charkiva, ale ruská armáda pokračuje v ofenzíve v Donbase.

Ruský minister obrany Sergej Šojgu a veľmi vplyvný tajomník ruskej bezpečnostnej rady Nikolaj Patrušev, ktorí vystupujú v mene najvyššieho politického a vojenského vedenia Ruska, prezentujú zdĺhavú vojnu ako zámernú stratégiu prezidenta Putina, ktorá bola údajne podniknutá s cieľom znížiť počet obetí. Hoci toto rámcovanie predstavuje účinné uznanie problémov, ktorým ruské sily čelili pri obsadzovaní a udržiavaní územia, zároveň signalizuje zámer Moskvy pokračovať vo vojne tak dlho, ako bude treba na dosiahnutie ruských cieľov.

Aké sú tieto ciele? Je zrejmé, že cieľom vojny už nie je obsadiť celú Ukrajinu vrátane jej hlavného mesta. A zmätené „bláboly“ vychádzajúce z Kremľa o „denacifikácii“ a „zabránení útoku Ukrajiny na Rusko“ alebo iných propagandistických trópoch sú bezpredmetné.

Je však možné jasne rozoznať dva skutočné ciele, ktoré Vladimir Putin sleduje a na ktoré vynakladá veľké úsilie.

Prvým cieľom je zabezpečiť, aby ruské jednotky dosiahli hranice Doneckej a Luhanskej oblasti za každú cenu; na to neexistuje žiadny konkrétny termín. Je vhodné pripomenúť, že vojnu začal prezident Putin práve pod zámienkou pomoci samozvanej Doneckej a Luhanskej „ľudovej republike“ pri „oslobodzovaní“ ich území. Takže aj keby sa to nakoniec ukázalo ako jediný cieľ dosiahnutý v dôsledku súčasných bojov, Vladimir Putin môže bez problémov tvrdiť, že udalosti sa vyvíjali podľa jeho plánu. Stačí jeden pohľad na mapy bojov, aby sa potvrdilo, že tento cieľ je dosiahnuteľný aj pri súčasnom tempe ruskej ofenzívy.

Druhým cieľom je zachovanie ruskej kontroly nad územiami na južnej Ukrajine, ktoré Rusko okupuje od začiatku vojny.

Táto snaha je zameraná predovšetkým na Chersonskú oblasť na severe Krymského polostrova, ale Putin pravdepodobne nevráti ani ďalšie okupované územia na juhu Ukrajiny, ako sú dôležité administratívne a obchodné centrá Odesa a Mykolajiv.

Cherson je dôležitý nielen sám osebe – ruské sily držia záp cadný breh rieky Dnipro, odkiaľ by mohli v budúcnosti ľahko začať inváziu na Ukrajinu, a samotná rieka ponúka prístup do vnútrozemia Ukrajiny –, ale aj preto, že sa v tomto regióne nachádza Severokrymský kanál (Pivnično-Krymskyj kanal), ktorý zabezpečuje zásobovanie Krymského polostrova sladkou vodou.

Ukrajina uzavrela kanál v roku 2014 po okupácii Krymu Ruskom a dodávky vody boli obnovené až po obsadení Chersonu ruskými silami v marci 2022. Preto je nepravdepodobné, že by sa Chersonská oblasť vrátila pod ukrajinskú kontrolu v rámci akejkoľvek mysliteľnej mierovej dohody. To sa teraz dá dosiahnuť len vojenskými prostriedkami.

Režim zavedený ruskými vojskami na okupovaných ukrajinských územiach je celkom udržateľný, pričom okupačné orgány používajú silu a zastrašovanie, aby udržali miestnych obyvateľov pod kontrolou.

Zdá sa zrejmé, že prípady násilia páchaného ruskými jednotkami na ukrajinských civilistoch, ktoré sa dostali na verejnosť, sú len špičkou ľadovca. Medzitým ruské štátne médiá denne prinášajú správy o tom, že na okupovaných územiach sa zavádzajú úrady priateľské voči Rusku, vydávajú sa ruské pasy, zavádza sa ruská mena a ruský vzdelávací systém, ako aj o tom, ako napredujú plány na začlenenie okupovaných území do Ruska.

Scenár budúcnosti

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Vojna na Ukrajine

Komentáre

Teraz najčítanejšie