Denník N

Psí psychológ: Nebojte sa, pes má len jednu hubu, vy dve ruky

Rudolf Desenský žije na samote v Česku len so svojou päťčlennou psou svorkou. Foto N – Tomáš Benedikovič
Rudolf Desenský žije na samote v Česku len so svojou päťčlennou psou svorkou. Foto N – Tomáš Benedikovič

Do Bratislavy prišiel Rudolf Desenský, ktorý si hovorí psychológ psov. Ako vyzeralo jeho stretnutie s majiteľmi problémových zvierat?

Pätnásť problémových psov so svojimi majiteľmi čakajú v jednom z bratislavských hotelov na príchod psieho psychológa. Časť psov vrčí, časť sa vzpiera na vôdzke, tie bojazlivejšie držia majitelia na rukách a vystrašený chrt nechce vyliezť spod stola. Majitelia si vymieňajú súcitné pohľady a zdvorilostné frázy.

Do miestnosti vchádza vysoký zarastený muž s dvoma bielymi švajčiarskymi ovčiakmi. Rozhliadne sa po miestnosti a berie do rúk najhlučnejšieho psa. Po pár sekundách už po ňom pes iba roztržito vyskakuje a olizuje mu tvár. Ľudia sa smejú a krútia hlavami: „Neskutočné!“

Video: Neviete skrotiť psa? Boli sme u psieho psychológa
autor: Martina Pažitková

Rudolf Desenský je psychológ psov. Hovorí o sebe, že keď chce, dokáže ich ovládať len pocitom a očami. Do Bratislavy prišiel na pozvanie Dany Absolonovej, ktorá je šéfkou združenia Pes sympaťák. Ľudia si za celodenný kurz zaplatili 35 eur.

Desenský už niekoľko rokov býva na samote v českých horách, kde mu robí spoločnosť len jeho päťčlenná psia svorka. Všetky psy ho bez váhania poslúchajú, alfasamcovi sa totiž neodvráva.

Kedysi veľmi dávno mal Desenský aj ženu. Teraz je však šťastne rozvedený. Na svojej stránke píše: „Žene sa nepáčilo, že som mal psy radšej než ju.“

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Vás pes nie je dominantný, ale rozmaznaný

„Máš niečo proti blondínam?“ pýta sa Desenský psa, ktorý si dovolil zabrechať na jednu z jeho feniek. Otáča ju zadkom k útočnému psovi. Potom mu ňufák poometá jej chvostom a pes po chvíli vzdoru skrotne. „Tomuto sa hovorí socializácia,“ vysvetlí základ úspechu a podobne zakročí vždy, keď sa do seba pustia nejaké dva psy.

„Čo robiť, keď mám príliš dominantného psa?“ zaznie v miestnosti otázka. Odpoveď však nie je celkom podľa predstáv publika. „Vo väčšine prípadov, keď si ľudia myslia, že majú dominantného psa, tak je iba nevychovaný a rozmaznaný,“ vysvetľuje pomalým a dôrazným hlasom Desenský. „Dominantný pes nešikanuje slabších psov. Napríklad táto moja fena je dominantná,“ ukazuje na spiaceho psa na zemi. „Takého psa spoznám na prvý pohľad.“

Psychológ psov sedí so svojimi dvoma bielymi fenami uprostred miestnosti a odpovedá na  otázky. Jedna účastníčka ich spísala až 47, a tak sa s prednášajúcim môže oficiálne vyfotiť. Po fotení potrebuje na chvíľu odbehnúť, ale predtým poprosí organizátorku, aby sa bez nej nepýtala na psie čakry.

Rudolf Desenský počas bratislaveského kurzu o výchove psov. foto N - Tomáš Benedikovič
Rudolf Desenský počas bratislavského kurzu o výchove psov. Foto N – Tomáš Benedikovič

Desenský verí na silu krištáľov. „Máš tu so sebou nejaké?“ pýta sa organizátorka a on začne spod trička vyťahovať krištáľ na dlhej šnúrke. Ďalší má vo vrecku nohavíc. Je to sklená guľa, ktorá sa zmestí akurát do dlane. Dáva ju kolovať, keď v tom sa ho ktosi spýta na psiu homeopatiu. Nie, tej neverí. Problémy totiž rieši len čiastkovo a nie komplexne.

Majitelia vraj svojich psov často zbytočne kŕmia aj doplnkami stravy, lebo im to tak nakáže zverolekár po krvných testoch. „Lenže váš pes žiadne krvné testy nepotrebuje. Ak myslíte, že mu chýba vápnik, stačí na dlážke rozbiť vajce. Ak vajce vylíže a škrupinu nechá tak, vápnik mu nechýba.“

Pes a človek, jin a jang

Po návrate z venčenia sa ľudia usádzajú späť na miesta. Desenský si vyzlieka hnedú bundu s veľkým obrázkom vlka na chrbte. Pod ňou sa na modrom batikovanom tričku objavujú ďalší vlci. Posledný sa mu leskne na pracke opasku. Keď príde uprostred workshopu čas na darček, dostane takmer identické modré batikované tričko s vlkmi. Nikto nepochybuje, že sa mu páči.

„A čo ak mám obsedantného psa?“ pýta sa pani s čiernou čivavou. „Čo si mám pod tým predstaviť?“ nechápe Desenský. „Keď si vyžaduje veľmi veľa pozornosti, stále nám napríklad nosí loptičku, aby sme sa s ním hrali,“ opisuje majiteľka svoj problém. Odpoveď je jednoduchá. „Nemôžem psovi dovoliť, aby ma terorizoval. Ak to robí, tak mu dám povel, ktorý nemá rád, a vyžadujem ho,“ objasnil Desenský a pohladil svoje dva psy, ktoré počas celého dňa pokojne sedia pri ňom. Každý by chcel mať také vychované psy, ako má on.

Jeden z dvoch bielych ovčiakov, ktorí Desenského sprevádzali na Slovensko. Na každý kurz si podľa jeho slov berie inú dvojicu. foto N - Tomáš Benedikovič
Jeden z dvoch bielych ovčiakov, ktorí Desenského sprevádzali na Slovensko. Na každý kurz si podľa jeho slov berie inú dvojicu. Foto N – Tomáš Benedikovič

Psičkári ho obdivujú, súhlasne prikyvujú na všetko, čo povie. Pri práci so psami ho sledujú, akoby menil vodu na víno.„Pre vás je to jednoduché, lebo vy to s nimi viete,“ hovorí majiteľka čínskeho naháča. „Presne tak, vedia, že niečo vo mne je,“ odpovedá neskromne a začne vysvetľovať vzťahy medzi majiteľom a psom.

„Mužov vždy lepšie počúvajú feny a ženy zas lepšie počúvajú psy,“ prezrádza svoju teóriu, na základe ktorej si do svojej svorky vybral samé samičky. Príroda sa vraj nedá oklamať a všetko by malo byť v rovnováhe ako jin a jang.

Svojho psa bráňte vlastnými rukami

„Jednoducho mu do očí chrstnete za hrsť štrku,“ opisuje Desenský obranu pred cudzím útočným psom. Majitelia psov však vravia, že v šoku často nevedia, ako reagovať, a štrk tiež nemajú vždy po ruke. „Tak ho umlátite obojkom alebo vlastnými rukami,“ doplňuje a v miestnosti sa objavuje zopár vystrašených pohľadov. Potom začne opisovať svoj zápas so psom, po ktorom mu museli na predlaktí urobiť takmer dvadsať stehov.

„Nikdy sa neboj niečoho, čo má jednu hubu, keď ty máš dve ruky,“ hovorí energicky, “svojho psa musíte obrániť za každú cenu. Ak by mi totiž čosi dohrýzlo psa, tak to tu na Slovensku polícia nebude ani riešiť. Preto sa dám radšej pohryznúť ja,“ uzatvára Desenský.

Väčšina ľudí v miestnosti sú ženy. Vidieť na nich, ako si v tom momente samy seba predstavujú v súboji s naštartovaným pitbulom. Pozerajú striedavo na svojho psa, na lektora a napokon do zeme.

Bratislava, 7.11. 2015. Rudolf Desenský. foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Na prednášku neprišli len ľudia z Bratislavy a okolia, ale napríklad aj študentka Silvia, ktorá sem pricestovala z Brna. Na kurz prišla s mamou, ktorá deň predtým prišla z Liptova, a so svojím krížencom z útulku. „U Ruda v Česku sme boli kvôli problémom s našou fenkou už cez leto. Keď sme sa dozvedeli, že bude tu na Slovensku, tak sme prišli. Však to nie je až tak ďaleko,“ opisuje Silvia.

Desenský a jeho päťčlenná svorka je pre majiteľov psov magnetom a malým zázrakom. Cítia, že ak má niekto zvieratá až tak veľmi rád, zrejme im zle neporadí. Desenský sa totiž pred niekoľkými rokmi vzdal výhod civilizovaného sveta.

Dnes hovorí, že mu nič nechýba, ale nie vždy to znie úplne presvedčivo. „Som spokojný s tým, čo mám. Samozrejme, človek chce vždy viac než to, čo má. Ale prečo by sme mali byť nároční?“ uzatvára náš rozhovor, privolá si k sebe dve biele feny a bez ohliadnutia kráča späť na kurz.

Rady psychológa psov Rudolfa Desenského:

  1. Pes musí dýchať. Preto by mal mať na krku široký kožený remeň, ktorý sa mu pri potiahnutí nezvlečie a nezareže do krku.
  2. Psov musíme zoznamovať od chvosta, nie čumák na čumák.
  3. Platí pravidlo Jeden-Dva-Päť. To znamená, že ak pes neposlúchne prvý raz, slabo trhnem vôdzkou. Ak neposlúchne druhý raz, trhnem dvakrát toľko. A ak to zopakuje tretíkrát, tak ho potrestám tak, že si to zapamätá. Psa majiteľ nemá presviedčať.
  4. Ak mi pes ujde, tak ho nemôžem potrestať, lebo som vlastne prehral a neustrážil ho. Trestať ho môžem vtedy, keď sa o útek pokúša.
  5. Majiteľ psa musí byť jeho hovorcom. Ak chcete odohnať psa, musíte to urobiť vy. Váš pes musí počkať, kým to vybavíte.
  6. Ak na vás útočí cudzí pes, nesmiete ukázať strach. Pomáha, ak sa rozbehnete oproti nemu, aby mu bolo jasné, že ste odhodlaný bojovať.  Vystrašiť ho môžete aj hrsťou štrku, ktorý mu hodíte do očí. Nikdy sa nebojte niečoho, čo má jednu hubu, keď vy máte dve ruky.
  7. Ak psovi občas dávate kosti, tak radšej surové ako varené. Surové sú totiž krehkejšie než varené. Stále však platí, že bravčové a králičie kosti sú pre psa príliš ostré. Bezpečnejšie sú napríklad kuracie alebo hovädzie.
  8. V zime na popraskané psie brušká pomáha obyčajná Indulona.
  9. S príchodom zimy treba začať psa otužovať. Ak mu je zima, nech behá.
  10. Návod existuje na pračku, nie na psa. Ak máte na obale od krmiva napísané dávkovanie, z ktorého vám pes priberá, treba ho znížiť.

Teraz najčítanejšie