Nová ľavica ako rival Smeru? Ťažko, chýba objednávka

Tomáš Gális sa vo svojom komentári pýta, prečo Smeru zatiaľ na Slovensku nevyrástla moderná ľavicová alternatíva. Táto otázka by síce isto zniesla odklad, ale i tak je zaujímavá. Inak povedané, ak na pravici vznikajú nové formácie takmer ako na príkaz, ako je možné, že už takmer celú dekádu strane Smer v jej časti spektra fakticky nik nekonkuruje?

Pokusov založiť tento typ strán pritom v slovenskej politike bolo viacero. Jedným z prvých bola snaha Petra Weissa transformovať KSS na „modernú“ SDĽ, čo nemalo dlhé trvanie. Weiss a spol. to opätovne skúsili v roku 2002 s SDA a s myšlienkou modernej ľavice sa istý čas pohrával i šéf Smeru. Všetky pokusy bez výnimky dopadli rovnako, neúspechom. A v tom je odpoveď na hlavnú otázku.

Bez voličov nie sú hlasy

Nie je žiadnym prekvapením, že politické strany existujú za účelom dosiahnutia moci. Druhou stranou mince sú voliči. Nech to v dnešnej politickej realite znie akokoľvek naivne, voliči sú jediní, ktorí s konečnou platnosťou určujú, aké strany budú žiť a aké zaniknú. To, čo niekdajšie HZDS vie a dnešná SDKÚ iba tuší, je veľmi jednoduchá rovnica. Bez voličov nie sú hlasy, bez hlasov mandáty a bez mandátov moc.

Pýtať sa, prečo na Slovensku neexistuje „moderná“ ľavicová strana, v sebe zahŕňa istý predpoklad, že takýto subjekt by tu z istých dôvodov mal byť. Omyl. Rovnako ako neexistuje prirodzený nárok na vlaky či taxíky zadarmo, nejestvuje nič také ako právo na modernú ľavicovú alebo akúkoľvek inú stranu.

Samotný fakt, že Slovensko je súčasťou západnej komunity štátov, ešte nezakladá dôvod domnievať sa, že tu bude automaticky existovať klasický západoeurópsky systém strán. Politické strany sú iba odrazom želania verejnej mienky a ak si tá určitý typ politického subjektu nevypýta, tak ten nevznikne, prípadne neprežije. Slovensko síce môže byť členom Európskej únie, NATO či OECD, ale stále má slovenských a nie „európskych“ alebo „euroatlantických“ voličov.

Ľavičiarov máme dosť, ale sú iní

Ľavicovo orientovaných ľudí je pritom v našej krajine dosť a ich podiel je dokonca vyšší ako v západnej Európe. V rámci pravidelne konaného celoeurópskeho výskumu European Social Survey (ESS) sa na 11 bodovej škále takfmer 40-percent respondentov na Slovensku umiestnilo naľavo od strednej hodnoty a samotný stred si zvolila viac než štvrtina opýtaných. Spolu sa tak dvaja z troch obyvateľov Slovenska radia buď do stredu, alebo naľavo od neho. Ako je teda možné, že tu chýba takzvaná moderná ľavica?

Zdroj: ESS 2012

Odpoveď nie je v počte, ale v povahe voličov. Typickým znakom novej ľavice je príklon k postmateriálnym hodnotám. Veľmi zjednodušene povedané, nejde už len o prerozdeľovanie peňazí (ktoré je však stále podstatné), ale aj o témy kvality demokracie, ľudských práv či ochrany menšín. A práve tu je medzi voličmi na Slovensku a v západnej Európe rozdiel.

Z výsledkov už spomínaného výskumu ESS z roku 2012 vyplýva, že v západnej Európe sa ľavicoví voliči oproti pravicovým viac stotožňujú s právom opozície kritizovať vládu, majú kladnejší postoj k dôsledkom imigrácie a sú tolerantnejší k homosexuálom.

Na Slovensku tieto vzorce buď neplatia, alebo sú úplne prevrátené. Tolerancia k právu opozície na kritiku je v našej krajine vyššia medzi pravičiarmi, a sčasti to platí aj o vzťahu k imigrácii.

Rozdiely v náhľade na homosexuálov nedávno načrtol už Alojz Ritomský, ktorý však nesledoval os ľavica-pravica. Kým v západnej Európe sú k homosexuálom omnoho viac otvorení ľavicoví voliči, na Slovensku je to presne naopak.

Neznamená to, že ľavicovosť na Slovensku vedie k nižšej tolerancii k homosexuálom, pretože to môže byť dané inými faktormi, akým je napríklad vek, ale faktom je, že voličské prostredie v našej krajine nie je pre novú ľavicu dvakrát vhodné.

Len téma na konverzáciu

Nedá sa tak povedať, že by strany tohto typu na Slovensku nemali šancu, ale v porovnaní s tradičnou materialistickou ľavicou, ktorej nie je vzdialený ani občasný nacionalizmus, je ich štartovacia čiara úplne inde.

Navyše, ak by i po takejto strane existoval v slovenskej spoločnosti dopyt, perspektívni uchádzači o jej založenie by si už tieto nálady zistili pomocou objednaných prieskumov.

A keďže žiadna seriózna iniciatíva sa v posledných rokoch neutvorila, znamená to iba jediné. Buď dané výskumy dopadli zle, alebo neboli vôbec uskutočnené, a teda novej ľavici na Slovensku chýbajú voliči, alebo prostriedky, prípadne jedno i druhé.

Pre Smer, ako stranu prevládajúcu až dominujúcu medzi stredoľavými voličmi, to tak znamená, že ak sa v tomto priestore neutvorí nová formácia obzvlášť silných osobností a vysoko kvalitného marketingu zameraná nielen na ľavicových, ale i stredových voličov, tak mu i do ďalších rokov otázky kvality demokracie či ochrany menšín poslúžia nanajvýš ako vhodná téma na konverzáciu počas výzdoby kultúrneho domu pri príležitosti MDŽ.