Až vojna donútila Ukrajinu ratifikovať Istanbulský dohovor, my máme luxus urobiť to v mieri
Na Ukrajine sa domáce násilie doteraz považovalo len za priestupok a trestom sú verejnoprospešné práce či finančná pokuta.
[Spoznajte ideologické, historické a geopolitické základy vojny na Ukrajine a jej dôsledky pre Slovensko v knihe Ako Putin stratil Ukrajinu.]
Tento týždeň ukrajinský parlament drvivou väčšinou (259 za, 8 proti, 28 sa zdržalo) ratifikoval Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu, známy aj ako Istanbulský dohovor.
Ukrajina, podobne ako Slovensko, dohovor podpísala ešte v roku 2011, ale odmietala ho ratifikovať z rovnako pomýlených dôvodov (odoberanie detí rodičom, „podpora“ homosexuality, „hrozba“ genderu) ako naša krajina.
So Slovenskom, ale aj s ďalšími bývalými krajinami sovietskeho bloku mala Ukrajina spoločné aj to, že jedným z najhlasnejších odporcov dokumentu boli cirkevní predstavitelia, politici, ktorí sa hlásili k „tradičným hodnotám“, či rôzni populisti, ktorí v dohovore videli zhubný vplyv dekadentného Západu.
Okolo Istanbulského dohovoru aj na Ukrajine vzniklo množstvo hoaxov, čo sa okrem internetu šírili aj v kostoloch. V tomto zhoda nastala aj medzi inak nie vždy spriatelenými pravoslávnymi, gréckymi aj rímskymi katolíkmi aj početne marginálnymi protestantmi.
Tak ako na Slovensku, po ratifikácii dohovoru volali ľudskoprávne organizácie, pravidelne ho požadovali prijať účastníčky a účastníci ženských pochodov, ľudia podpisovali internetové petície na podporu dokumentu.
Dohovor mohla Ukrajina ratifikovať už v roku 2016, ale napokon k tomu nedošlo, lebo v parlamente ho väčšina poslancov a poslankýň nepodporila.
A potom prišla ruská agresia.
