Denník N

Putin sa pripravuje na to, že sa vyhlási za dobyvateľa

Ruskí námorní kadeti nacvičujú pochod na prehliadku, ktorá sa uskutočnila 9. mája aj v Sevastopole na Kryme. Foto - TASR/AP
Ruskí námorní kadeti nacvičujú pochod na prehliadku, ktorá sa uskutočnila 9. mája aj v Sevastopole na Kryme. Foto – TASR/AP

Vznikajúce plány Kremľa pre okupovanú Ukrajinu by mohli viesť k vyhláseniu permanentnej vojny s otvoreným koncom proti iným častiam Európy.

[Spoznajte ideologické, historické a geopolitické základy vojny na Ukrajine a jej dôsledky pre Slovensko v knihe Ako Putin stratil Ukrajinu.]

Autor je komentátor Bloomberg Opinion

V skorých ranných hodinách 12. júna, ktorý sa v krajine Vladimira Putina oslavuje ako Deň Ruska, sa na stránke prokremeľského denníka Izvestija objavil kuriózny článok. Zdanlivo ho podpísal prvý zástupca náčelníka generálneho štábu Sergej Kirienko, ktorý obyvateľom okupovaných území Ukrajiny sľúbil, že tieto regióny budú pohltené Ruskom.

Článok obsahoval aj túto provokatívnu pasáž: „Celé Rusko bude pracovať na obnove Donbasu zničeného fašistami. Áno, bude to stáť niekoľko biliónov rubľov. Tieto peniaze však budú pridelené z ruského rozpočtu – dokonca aj za cenu dočasného poklesu životnej úrovne krajiny.“

Ukrajinské médiá sa na článok vrhli a označili ho za skutočné politické vyhlásenie. Noviny ho okamžite odstránili s tvrdením, že boli hacknuté.

Muž, ktorý má plán

Kirienkov text plný chybnej interpunkcie bol pravdepodobne podvrh. V mnohých ohľadoch však odrážal plány pre východné a južné regióny Ukrajiny, ktoré už Kremeľ implementuje. Zlyhajú iba vtedy, ak sa Ukrajine podarí získať späť svoje územie a vytlačiť ruských útočníkov z krajiny. Putin, ktorý spočiatku nechcel pripustiť, že začal inváznu vojnu, sa prikláňa k tomu, že vyhlási víťazstvo tak, že sa otvorene prihlási k územiu, ktoré sa mu podarí dobyť, ale na to, aby to dokázal, potrebuje nejaký typ strednodobej a dlhodobej vízie. Zdá sa, že Kirienko sa stavia do úlohy muža, ktorý má plán.

Ani po viac ako troch mesiacoch od začiatku takzvanej „špeciálnej vojenskej operácie“ Kremeľ oficiálne neoznámil, ako vidí budúcnosť území, ktoré dobyl. Jediné, čo urobil, bolo uznanie nezávislosti dvoch už existujúcich proruských entít – Doneckej a Luhanskej „ľudovej republiky“ – v rámci hraníc rovnomenných ukrajinských regiónov. Rusko sa však zmocnilo aj miest v Chersonskej, Zaporižžskej a Charkivskej oblasti, na ktoré si „ľudové republiky“ nikdy nerobili nárok.

Predstavitelia kolaboračných vlád zriadených na dobytých územiach často hovorili o nadchádzajúcich referendách o pripojení k Rusku. Žiadny z týchto projektov však Kremeľ oficiálne neschválil. Komunita v Zaporižžskej oblasti – alebo, čo je pravdepodobnejšie, skupina tamojších proruských aktivistov – „hlasovala“ za pripojenie k Doneckej ľudovej republike v apríli, pretože sa očividne obávala scenára, podľa ktorého sa „republiky“ po vojne stanú súčasťou Ruska, kým zvyšok dobytých území uviazne v takej sivej zóne, v akej sa ocitli „republiky“ po roku 2014.

Ako vyhrážka smrťou

Oficiálnou istotou však nie je ani vstup „republík“ do Ruska, hoci ruskí predstavitelia, ktorí o tom hovorili, stoja v Putinovej hierarchii oveľa vyššie ako miestni kolaboranti. Patria k nim najvyšší funkcionári vládnucej strany Jednotné Rusko a krotkého ruského parlamentu. Rozchádzajú sa však v tom, kedy sa môžu konať „referendá“ o pripojení k Rusku – či už v júli alebo možno až o rok. Ruská kontrola nad územiami získanými v nedávnych výbojoch je príliš nestabilná. V Luhanskej oblasti je už väčšina územia zabraná, ale asi dve tretiny Doneckej oblasti zostávajú v rukách Ukrajiny. A niektoré časti Ukrajiny, ktoré sú dnes pod ruskou kontrolou, čelia ukrajinskému ostreľovaniu alebo útokom povstalcov. Prezident Volodymyr Zelenskyj ubezpečil Ukrajincov, že ich vojaci sa vrátia do každého mesta, nad ktorým momentálne neveje ukrajinská vlajka.

Pre kolaborantov na okupovaných územiach to znie ako vyhrážka smrťou. Preto potrebujú pevný prísľub Moskvy, že Rusko sa nestiahne a nenechá ich napospas ukrajinským orgánom. A aby mohli bez výhrad pomáhať ruskej armáde, prísľub musí zahŕňať aj maximálnu ochranu ruskej hranice posunutej dostatočne ďaleko na juhozápad, aby im poskytla bezpečie. Takýto sľub je však schopný dať iba jeden človek a ten to ešte neurobil, pokiaľ nerátame Putinov nedávny náznak, že svoju misiu považuje za podobnú misii cára Petra I. vo Veľkej severnej vojne v rokoch 1700 – 1721: „Peter I. viedol Severnú vojnu 21 rokov. Môže sa zdať, že bojoval so Švédskom, aby mu niečo vzal… Ale on to nebral, on si to bral späť… Zdá sa, že aj nám pripadla povinnosť vziať si späť to, čo je naše, a pridať viac k našej sile.“

To je zatiaľ najjasnejšie vyjadrenie zámeru diktátora.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Vladimir Putin

Vojna na Ukrajine

Komentáre

Teraz najčítanejšie