Moderátor Sajfa: Ak by Boris Kollár išiel do vlády s fašistami, odídem z rádia (+ video)
Hlúposť tu bola vždy, iba sociálne siete tomu spravili zväčšovaciu lupu, hovorí moderátor Matej Cifra. „Hlúposť, zloba sú oveľa hlasnejšie a majú platformu, kde sa vedia rozmnožiť a nanominovať do našich inak relatívne spokojných životov.“
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Poslala som vám pred týmto rozhovorom článok v The Atlantic, na ktorý na Facebooku upozornil Tomáš Bella s komentárom: „Pre zaujímavosť, kým ste nedávali pozor, byť influencerom na sociálnych sieťach je už pre mladých trápne.“ Pozreli ste si to?
Pozrel som si to a nemyslím si, že je to trápne. Treba rozmýšľať aj nad tým, že sociálne siete nie sú len pre 14, 15, 18 a 25-ročných, ale aj pre našu vekovú kategóriu medzi 30 a 40. Necítim problém v tom, že ježiš, teraz nebudem zaujímavý pre 15-ročného. Ten 15-ročný trochu dozreje a potom zistí, že Sajfa je reálne zaujímavý.
Ale vy už nie ste v kategórii 30 až 40.
To teda nie som, budem mať v lete 43.
Ten text je hlavne o tom, že pre mladých je „in“ byť anonymný a nezverejňovať žiadne osobné údaje. Túžite aj vy ešte niekedy byť anonymný?
Osobne si myslím, že na nejakej úrovni anonymný som. Ľudia nepoznajú moje úplne najhlbšie pocity, zážitky, rodinné veci. Do verejného priestoru dávam veci, o ktorých chcem, aby ľudia vedeli z dôvodu mojej profesie, že ich to môže motivovať, inšpirovať, že možno nájdu dobrý tip na knižku, reštiku, jedlo, kaviareň, dovolenku. Ale mám plný telefón fotiek, ktoré nikto nevidel, a je ich 98 percent. Len si treba zachovať zdravý odstup od toho, čo je instagramovo-facebookový a čo reálny život.
Video: Moderátor Sajfa: Ak by Boris Kollár išiel vládnuť s fašistami, odídem z rádia (Monika Tódová, Martina Koník)
Netrpíte teda pocitom nedostatku anonymity? Nechodíte preto do zahraničia?
Vôbec. Ale párkrát som mal zážitok, že ma spoznali aj v zahraničí. Bol som v roku 2006 na Bali, ľahol som si na ležadlo, zavrel som prvý deň dovolenky oči a zrazu som počul, že Sajfaaa. Prišla tam slovenská rodina a zhodou okolností môj riaditeľ z rádia.
Na sociálnych sieťach prezentujete niečo, čo by sa dalo nazvať šťastný a úspešný život. Ste niekedy aj nešťastný?
Nešťastný nie som, to je veľmi silné slovo a asi trvalý stav. Mávam zlý deň, som nervózny, podráždený, hlavne keď som hladný, viem zanadávať na situáciu okolo seba. Mám zdravú rodinu a neviem si predstaviť, že by som o sebe povedal, že som nešťastný. Viem byť však melancholický, to mám trochu po otcovi.
Stretávate sa so závisťou?
Možno nie s otvorenou. Takých ľudí, ktorí si to o mne myslia, možno stretávam denne, ale otvorene to asi ľudia ani nerobia. Možno sa niečo také objavilo v nejakom komentári, ktorý som si však neprečítal.
Vystrašila vás vojna na Ukrajine?
Veľmi. Zhodou okolnosti som mal v ten deň meniny. Ráno som vstal, zapol som CNN, dievčatá ešte spali a prvá myšlienka bola, že svet bude na dekády trochu iný.
