MediaBrífingMediaBrífing: Nové mediálne zákony sú krokom vpred, zvýšia transparentnosť aj dezinformačných webov

Dobrý deň, v dnešnom MediaBrífingu sa okrem iného dočítate:

  • čo menia nové mediálne zákony schválené parlamentom,
  • novinár Adam Valček bude spolupracovať s vydavateľstvom Penty,
  • Facebook nezverejňuje počty moderátorov, no niečo nové sme sa predsa dozvedeli
  • a ďalšie dôležité správy o médiách.
Ministerka kultúry Natália Milanová (uprostred), poslankyňa Monika Kozelová a poslanec Kristián Čekovský (všetci OĽaNO). Foto – TASR

„Podarilo sa nám presadiť veľkú reformu mediálneho prostredia,“ povedala ministerka kultúry Natália Milanová po tom, čo poslanci schválili nové mediálne zákony. Tie sa na niekoľko mesiacov zasekli v parlamente a konečne sa ich podarilo prijať.

Ak ich prezidentka podpíše, budú platiť od 1. augusta 2022.

Čo sa mení:

  • Dnes fungovanie médií regulujú primárne štyri zákony – tlačový zákon, zákon o povinných výtlačkoch, zákon o vysielaní a retransmisii a zákon o digitálnom vysielaní. Nahradia ich dve nové nové normy – zákon o mediálnych službáchzákon o publikáciách.
  • Zákony zvyšujú transparentnosť médií. Všetky médiá sa budú musieť zapísať do registra partnerov verejného sektora, a to bez ohľadu na to, či obchodujú so štátom alebo nie. Vďaka tomu bude verejnosť poznať ich skutočných majiteľov.
  • Redakcie budú musieť ukázať, kto ich financuje. Po novom budú zverejňovať zoznam všetkých investorov a darcov, ktorí im počas roka prispeli sumou väčšou ako 2000 eur.
  • Pravidlá vyššej transparentnosti sa budú vzťahovať nielen na tradičné médiá, ale aj na dezinformačné portály.
  • Ochranu zdroja a právo na informácie budú mať aj online médiá, ktoré doposiaľ nemali tieto práva zákonom garantované.
  • Zákon vytvára aj väčší priestor na samoreguláciu médií, zvyšuje ochranu maloletých a rozšíri aj právomoci regulačného úradu. Dnes je ním Rada pre vysielanie a retransmisiu, po novom sa premenuje na Radu pre mediálne služby.
  • Rada už nebude dohliadať len na televízie a rádiá, ale napríklad aj na kanály na YouTube.

Problém: Nová legislatíva je určite posunom vpred, no aj tak do nej koalícia pretlačila ochranné opatrenia pre politikov. Tí si zachovali právo reagovať na obsah médií formou práva na vyjadrenie, hoci majú k dispozícii dostatok iných spôsobov na šírenie svojich názorov. Koalícia teda v tomto smere len zakonzervovala to, čo v minulosti presadil Smer. Kedysi to kritizovali, dnes to sami predložili a schválili.

Čo bude ďalej: Vláda sľubovala, že prijme aj ústavný zákon o slobode médií, no ministerka kultúry už naznačila, že väčšinu vecí ošetrili dvoma už prijatými zákonmi. Ústavný zákon je podľa nej ešte stále „v procese“, no zatiaľ nevedela povedať, kedy ho predstavia.


Adam Valček bude spolupracovať s vydavateľstvom Penty

Foto: instagram.com/adamvalcek

Zhruba pred rokom odišiel novinár Adam Valček z redakcie denníka SME a rozhodol sa, že bude novinárom na voľnej nohe. Chcel sa venovať vlastným témam, no jeho texty mali naďalej vychádzať aj na SME. Potom sa na pol roka odmlčal a pravidelne začal písať opäť až pred pár týždňami.

Spoluprácu so SME teraz Valček mení za spoluprácu s vydavateľstvom Penty News and Media Holding. Jeho texty tak budú zverejňované aj na webe Plusky a týždenníka Trend.

„Témy si nachádzam a vyberám naďalej sám tak, ako to bolo doteraz. Zároveň by som ale mal výrazne častejšie komunikovať s redakciou magazínu Plus 7 dní, najmä ich oddelením krimi a investigatívy, čo bude vzájomne obohacujúce,“ prezradil Valček.

Viac informácií:

  • Valček vraví, že SME malo vyťahovať jeho texty na vyššie pozície na titulke svojho webu, no nedialo sa to tak často, ako si predstavoval. „Nakoniec sa tak stalo iba v jednom z desiatich článkov,“ tvrdí. Dôvodom mohlo byť to, že jeho texty neprechádzali štandardným redakčným procesom cez editorov.
  • „Ku nedôvere medzi SME a mnou mohli prispieť tiež nahrávky z poľovníckej chaty, kde sa o mne obhajca Marek Para rozpráva spolu s Robertom Ficom,“ vysvetlil Valček. Para vraj povedal, že s Valčekom sa „dá“ komunikovať. Podľa Valčeka na tom nie je nič zlé, len to dokazuje, že sa snaží „vyhodnocovať názory oboch strán“.
  • Pre spoluprácu s News and Media Holding sa rozhodol, pretože to vyhodnotil ako „najpraktickejšie východisko“. Neobáva sa zásahov do jeho novinárčiny. „Nie som interný zamestnanec, ale externý spolupracovník News and Media Holdingu, sme partneri, nie je to vzťah nadriadenosti a podriadenosti,“ argumentuje Valček.
  • Chystá aj podcasty a videá. „News and Media Holding má vlastné videoštúdio a poskytne mi zázemie na ich tvorbu,“ uviedol.
  • Valček vraví, že chce byť na voľnej nohe aj preto, že mu to okrem iného dáva „flexibilnejší prístup k zárobkom, napríklad k moderovaniam, komerčným spoluprácam na sociálnych sieťach“.

Nejasnosti: Valček tvrdí, že jeho podporovatelia a predplatitelia mu zabezpečujú ekonomickú slobodu, no detaily neprezrádza. Pritom ešte pred rokom v rozhovore pre Refresher tvrdil, že bude „zverejňovať sumu, resp. počet predplatiteľov“.

„Nateraz nekomunikujem ani konkrétne údaje o hospodárskych výsledkoch adamvalcek.sk alebo štruktúre predplatiteľov,“ povedal pre web O médiách. Prezradil len, že má „vyššie desiatky pravidelne platiacich používateľov“.

Valček vraví, že sa okrem písania posledný rok venoval „moderovaniam a podnikateľskému a ekonomickému poradenstvu“. Detaily však neprezrádza, a tak jeho čitatelia nevedia posúdiť jeho nezávislosť či možné konflikty záujmov.

Valček neotvára diskusie pod svojimi príspevkami na Facebooku a text, v ktorom bilancuje svoju kariéru freelancera a oznamuje spoluprácu s vydavateľstvom Penty, je zamknutý len pre registrovaných používateľov.

Transparentnosť a dôveryhodnosť je pre novinárov na voľnej nohe kľúčová. Avšak v porovnaní s mnohými freelancermi v zahraničí si Valček zvolil menej otvorenú komunikačnú stratégiu.


Facebook nezverejňuje počty moderátorov, no niečo nové sme sa predsa dozvedeli

Foto N – Filip Struhárik

Pýtali sme sa to veľakrát, ale Facebook nikdy neprezradil, koľko ľudí ovládajúcich slovenský alebo český jazyk kontroluje obsah na sociálnej sieti. Spoločnosť vždy tvrdila, že také číslo by vlastne nič nevypovedalo, pretože niektoré typy obsahu (napríklad nahota) si nevyžadujú, aby moderátori ovládali jazyk danej krajiny.

Samozrejme, je to len výhovorka. Existuje totiž celá plejáda zakázaných prejavov (vyhrážanie, obťažovanie, nenávistné prejavy, šikanovanie…), pri ktorých je kľúčové, či moderátor pozná lokálny jazyk a kontext. A nie je jedno, či takýto obsah na Slovensku posudzuje päť alebo sto ľudí.

No Facebook aj tak zverejňuje len jedno číslo – počet ľudí, ktorí dohliadajú na bezpečnosť siete globálne. Tých je podľa posledných informácií viac ako 35-tisíc.

Vďaka najnovšiemu verdiktu Rady pre dohľad (Oversight Board), ktorá posudzuje rozhodnutia administrátorov Facebooku a hodnotí sporné prípady, teraz však aspoň vieme, že firma má aspoň 40 po chorvátsky hovoriacich administrátorov.

Viac informácií:

  • Rada, ktorá sa zvykne prirovnávať k najvyššiemu súdu Facebooku, posudzovala rozhodnutie sociálnej siete ponechať online jeden chorvátsky príspevok, ktorý prirovnával etnických Srbov k potkanom a oslavoval ich diskrimináciu v minulosti.
  • Srbi neboli v príspevku pomenovaní priamo, ale z kontextu bolo jasné, že autor príspevku hovoril o nich. Príspevok používatelia nahlásili 397-krát, no Facebook ho neodstránil, pretože vraj neporušoval pravidlá siete.
  • Keď sa prípadom začala zaoberať Rada, Facebook rozhodnutie zmenil a príspevok zmazal.
  • Rada rozhodla, že príspevok porušoval pravidlá Facebooku, a zároveň kritizovala, že 40 po chorvátsky hovoriacich moderátorov príspevok posudzovalo a nevidelo v ňom problém.
  • Rada preto odporučila Facebooku, aby svojim moderátorom vysvetlil, že pravidlá porušujú aj tie nenávistné prejavy, ktoré svoje obete nepomenujú explicitne.

Prečo je to dôležité: Chorvátsko je v niečom podobné Slovensku. Je to členská krajina EÚ, má takmer 3,9 milióna obyvateľov a na Facebooku má zhruba 1,5 milióna používateľov. Na Slovensku používa Facebook zhruba 2,1 milióna ľudí. To, že už vieme, koľko moderátorov má Facebook pre chorvátsky trh, nám ešte nič nehovorí o veľkosti slovenského tímu, ale už si aspoň vieme lepšie predstaviť, v akých cifrách by sa to mohlo pohybovať.

Čo bude ďalej: Nová európska regulácia (Digital Services Act – DSA) má za cieľ okrem iného aj zvýšiť transparentnosť platforiem. Vďaka nej sa tak časom dozvieme viac o tom, ako Facebook a spol. moderujú obsah aj na Slovensku.

Rada pre dohľad zatiaľ neposudzovala žiaden sporný prípad zo Slovenska, hoci už sme sa na ňu v niekoľkých prípadoch obrátili. Za minulý rok dostala viac ako 1,1 milióna podnetov.

Ďalšie správy o médiách

Pekný víkend!

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].