Denník N

Kútikom oka alebo Páčia sa nám vaše básne

Blaise Cendrars. Foto - Wikipédia
Blaise Cendrars. Foto – Wikipédia

Autorka je spisovateľka

Raz dávno, v jeden slnečný deň ešte pred pandémiou a pred vojnou, som na trhu narazila na starého kamaráta – herca z Divadla Astorka. Zvoľnili sme tempo a prechádzali sa medzi stánkami s jedlom a pitím. A prekvapilo ma, ako ho bez ostychu oslovujú cudzí ľudia a niektorí predavači s prosbou, či sa môžu spolu vyfotiť. Bol ochotný a smial sa.

Spomínali sme na všeličo. Ja aj na časy, keď som začala písať básne a posielala som mu ich nepodpísané na adresu divadla. (Mala som pätnásť a fascinovala ma inscenácia, v ktorej hral.) Potom som vždy cestou pred divadlom na Suchom mýte kútikom oka pozerala, či ho neuvidím. A veru tam často aj s kolegami postávali a fajčili. To boli veľké chvíle pre tínedžera – vidieť úkosom svoj idol, prejsť popri ňom po ulici a ostať v utajení.

„Vidíš, tam by sme dnes už postávať nemohli,“ vraví mi. „Prečo?“ pýtam sa. „Lebo by si nás všetci chceli fotiť.“
Priateľka mi kedysi rozprávala, ako v autobuse číslo 104 na trase Prior – Dúbravka zbadala sedieť svojho obľúbeného speváka. Vyzeral zachmúrene, a tak ho chcela potešiť. „Poznám všetky vaše piesne a všetky sú krásne,“ povedala mu s detskou priamosťou. „Ááále, pi…viny sú to,“ odvrkol nevrlo.

Slávny básnik mi kedysi rozprával, ako sa s kamarátmi ocitli na Kampe blízko domu Vladimíra Holana. A váhali, či ho nemajú ísť navštíviť… A nakoniec nešli. „Nechceli sme ho vyrušovať. Veď čo sme mu už také mohli povedať? Páčia sa nám vaše básne?“

A takýto príbeh o jednom zo svojich priateľov – Blaisovi Cendrarsovi – rozpráva Henry Miller. Večer, keď Cendrars prechádzal po jednom z parížskych mostov, uvidel na ňom stáť spisovateľa, ktorého najviac obdivoval. Stál tam a tupo sa pozeral do vody. Cendrars sa ho hanbil osloviť, nechcel sa vnucovať. Postavil sa teda neďaleko neho a tiež sa zahľadel do Seiny. A namiesto toho, aby sa pokúsil o konverzáciu, začal sa zhovárať so svojím odrazom na hladine. Vyberal si pritom témy, o ktorých vedel, že budú jeho idol zaujímať. „Neviem, či mu nejako odpovedal, ale aspoň sa neodtiahol. Bolo to gesto pre Cendrarsa charakteristické. I keď to bol drsný dobrodruh, bol zároveň jedným z najvznešenejších a najcitlivejších mužov, akých som stretol.“

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Komentáre

Teraz najčítanejšie