Chcel by som vrátiť minulé leto
Toto je článok o tom, ako sa mi nechce.
Nedávno som na Twitter napísal, že som takmer úplne prestal počúvať hudbu a čítať knihy, sledovať Netflix a počúvať podcasty.
Hudbu som kedysi počúval neustále a vedel by som rozprávať o tom, aký dôležitý je jej výber. Že napríklad keď človek prekladá a potrebuje sa sústrediť, má si pustiť niečo inštrumentálne a jednotvárne, ale ani Mozart so Chopinom nie sú najhorší. Teraz – nič.
Aj knihy som čítal neustále, v električke, pri káve, v pohostinských zariadeniach nižšieho štandardu, pred spaním. Pred Vianocami som na blog vždy písal článok o knihách, ktoré som za daný rok prečítal, a postupne sa z toho stal jediný článok na blogu za celý rok. Tých kníh bolo za rok obvykle okolo šesťdesiat. Teraz sa končí jún a možno by som ich nazbieral desať.
Netflix zapnem raz za mesiac a okrem dokumentov o vrahoch tam skoro nič nie je, lenže aj tie dokumenty o vrahoch sa podobajú všetkým predchádzajúcim dokumentom o vrahoch. Kedysi som si pravidelne púšťal aspoň podcast Dobré ráno, dnes mám pocit, že načo by som si ním to dobré ráno kazil.
