Denník N

Ukrajinský národný balet na Slovensku: Kým Rusi bombardujú naše mestá, Labutie jazero tancovať nebudeme

Ukrajinský národný balet počas turné na Slovensku. Foto - N Vladimír Šimíček, Juraj Žilinčár
Ukrajinský národný balet počas turné na Slovensku. Foto – N Vladimír Šimíček, Juraj Žilinčár

„Tanec je náš život, hovoríme ním o bolesti, ktorú prežívame, aj o hrdosti na našu krajinu a kultúru,“ hovoria baletní umelci z Ukrajiny, ktorí trávia mesiac na turné po Slovensku. 

Keď Vitaliy Netrunenko a Volodymyr Kutuzov vyjdú na scénu v zelených tričkách a maskáčových nohaviciach, vyzerajú skôr ako členovia teritoriálnej obrany než baletní sólisti.

Skladba, ktorá znie z reproduktora, je pôvodná ukrajinská ľudová pieseň, uspávanka.

„Je veľmi nadčasová, iba sme si ju trochu prispôsobili. Aktuálna bola pred ôsmimi rokmi, keď sa začala vojna v Donbase, a aktuálna je aj teraz,“ hovorí Vitaliy Netrunenko. Číslo, ktoré v programe pomenovali Vojaci, vraj málokedy odtancuje bez toho, aby nemal v očiach slzy. „Tancom rozprávame o tom, čo prežíva vojak. Čo prežíva náš národ,“ vraví Netrunenko.

Vitaliy Netrunenko počas skúšky v baletnom štúdiu SND v Bratislave. Foto N – Vladimír Šimíček

Spolu s ďalšími je súčasťou medzinárodného turné Baletu Národného divadla Ukrajiny Tarasa Ševčenka, ktorý posledný mesiac hosťuje na Slovensku.

Po vystúpeniach v Bratislave, Košiciach a Piešťanoch ich v stredu čaká vystúpenie v Banskej Bystrici. Všetky vystúpenia majú benefičný charakter.

Členovia ukrajinského národného baletu počas skúšky v Slovenskom národnom divadle. Foto N – Vladimír Šimíček
Zo skúšky ukrajinského národného baletu v SND. Na medzinárodnom turné tancujú Vladislav Bosenko, Elena Filipieva, Elyzaveta Filipieva, Volodymyr Kutuzov, Elena Karandeyeva, Tatiana Lyozova, Vitaliy Netrunenko, Oleksandra Panchenko, Vladislav Romashchenko, Tatiana Sokolova, Mykyta Sukhorukov, Yaroslav Tkachuk. Foto N – Vladimír Šimíček

Namiesto Bajadéry vojna

Dvanásť tanečníkov a tanečníčok je vo veľkom baletnom štúdiu Slovenského národného divadla trochu stratených. Na skúšky prichádzajú podvečer, niektorí s deťmi, keď je už štúdio voľné a majú pre seba dostatok priestoru.

„V balete platí, že keď je tanečník bez tréningu jeden deň, potrebuje tri dni na to, aby sa dostal naspäť do formy,“ hovorí režisér Oleg Tokar. „My sme vo februári vypadli na niekoľko týždňov, netušili sme, čo bude.“

Režisér Oleg Tokar z Národného divadla Ukrajiny Tarasa Ševčenka. Foto N – Vladimír Šimíček

Doma v Kyjive mu na stene v kuchyni visel kalendár divadla s programom. Večer 24. februára mali tancovať Bajadéru. Keď sa zobudil, čiernou fixkou jej názov prepísal: Vojna. „Prvé výbuchy zazneli nad ránom. Okamžite som volal vedeniu, čo budeme robiť. Mosty cez rieku ostali zatarasené a do divadla, ktoré je vo vládnej štvrti, sa už ani nedalo dostať,“ vraví režisér.

„O dva dni neskôr som už vyzeral takto,“ hovorí a ukazuje nám fotku

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Divadlo a tanec

Vojna na Ukrajine

Kultúra

Teraz najčítanejšie