Denník N

Starousadlík z Vlkolínca: Medveď je inteligentný, keď naň budú poľovať, tak sa zdekuje, že až

Anton Sabucha. Foto – N/Andrej Bán a archív A. S.
Anton Sabucha. Foto – N/Andrej Bán a archív A. S.

Anton Sabucha (64) je jeden z dvoch posledných mužov, ktorí žijú od narodenia vo Vlkolínci, rázovitej liptovskej dedinke zapísanej na Zoznam svetového dedičstva UNESCO. Svojrázne opisuje bohaté skúsenosti s medveďmi. Sleduje ich odmalička, fotografuje ich a o tom, čo sa tu teraz deje, si myslí svoje. V rozhovore Sabucha, ktorý chodí aj sprevádzať poľovníkov, hovorí:

  • prečo sa medveďovi tak dobre žije v kukurici vysadenej tam, kde boli pred desaťročiami vysadené zemiaky;
  • aké sú jeho skúsenosti zo stretnutí so samicami s mladými;
  • na akú vzdialenosť robí zábery medveďov a prečo sa medvede najlepšie fotografujú v máji a júni;
  • a či chodia medvede aj priamo do Vlkolínca.

Žijete s medveďmi celý život. Čo hovoríte na veľkú politickú diskusiu, dokonca odvolávanie ministra životného prostredia Jána Budaja (OĽaNO) v súvislosti s útokmi medveďov na ľudí?

Tieto veci sa mali nechať tým, ktorí to doteraz spravovali. Medveď prežil obe svetové vojny a kto ho doteraz zachránil? Veď poľovníci ho sami chránili. Poznám mnohých z nich a nepoznám takého, ktorý by túžil si medveďa streliť, aby mal kožu na stene. Naozaj nie. Keď si cudzinci dakedy za devízy strelili medveďa, aspoň bolo na seno, na soľ.

V okolí Vlkolínca je viac medveďov ako kedysi?

Viac. A má to jednoduchý dôvod – kukurica, kukurica a kukurica. Na Liptove som ako chlapec chodil každú jeseň zbierať zemiaky, brigády, celý september sme sa neučili. A dnes? Kade ideš, všade kukurica nasadená. Najvďačnejšia plodina na zárobky. Zasadíš, nestaráš sa. A kosia ju, čo si všímam, až v novembri. Aj tu okolo dediny sa vo veľkom sadí kukurica. V nej je medveď doma. Keď tam vlezie na jar, vylezie, až keď sa to kosí. Nik ho neruší. A má žrádla toľko, čo mu hrdlo ráči. Dakedy, keď prišiel bača zo salaša z hôr, povedal, že videl stopy medveďa. A už bol hrdinom. Stopy, nie medveďa! A dnes? Bežne vidíš medvedicu a tri, štyri, dokonca päť mladých.

Z výstavy fotografií Antona Sabuchu. Foto – archív A. S.

Keď ste boli mladý, videli ste medveďa?

Ani náhodou, iba stopy. Nevidel ani nepočul. Pár starých chlapov, keď išli rúbať

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Slovensko

Teraz najčítanejšie