Denník N

Riaditeľ Pieninského národného parku: Návštevnosť je obrovská a stále stúpa, dostávame desiatky sťažností

Výhľad na Tri koruny zo slovenskej strany Pienin. Foto - TASR
Výhľad na Tri koruny zo slovenskej strany Pienin. Foto – TASR

Za posledné roky prudko stúpla návštevnosť Pieninského národného parku. Najviac zaťaženú cestu v prielome Dunajca navyše čaká rekonštrukcia počas tejto aj budúcej turistickej sezóny.

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Pieninský národný park je najmenší zo slovenských národných parkov, no je veľmi populárny. „Od deviatej do pätnástej prejde po chodníku 3000 až 4200 ľudí. A potom tí, ktorí prídu pešo a chcú si prečítať náučné tabule a vychutnať prírodu, nerobia iné, len uskakujú cyklistom. Platí to aj pre plte, rafty, kajaky. Je ich veľa a vzniká agresivita,“ hovorí riaditeľ správy parku Vladimír Kĺč.

V rozhovore sa dočítate:

  • čo sa zmenilo po naštartovaní reformy národných parkov,
  • prečo sú lesy v Spišskej Magure vo veľkom vyrúbané,
  • prečo v Pieninách nemôže byť polovica parku ponechaná na bezzásahový režim,
  • čo ohrozuje jedného z našich najvzácnejších motýľov.

Čo sa pre vás zmenilo po 1. apríli, teda od začiatku reformy národných parkov?

Prevzali sme 420 hektárov štátnych lesných pozemkov v Pieninách, spolu ich je do 9 percent. K tomu spravujeme ďalšie pozemky v Spišskej Magure, ktorá je ochranným pásmom parku. Dohromady ide o 1140 hektárov lesa.

Pribudli nám povinnosti z oblasti poľovníctva a lesníctva. Kolegovia, ktorých sme pribrali z bývalých Štátnych lesov Tatranského národného parku, budú pokračovať vo svojej činnosti. Presunul sa k nám Ochranný obvod Červený Kláštor s troma pracovníkmi.

Stali sme sa samostatným právnym subjektom a museli sme vytvoriť ekonomický odbor. Tento servis pre národné parky pôvodne poskytovala Štátna ochrana prírody, od ktorej sme sa oddelili. Pridávajú sa k tomu aj ďalšie povinnosti a s našimi pracovníkmi, ktorí boli už doteraz vyťažení, to neutiahneme. Potrebujeme personálne posilniť.

Nechýba vám rozhodovacia právomoc, ktorú majú okresné úrady?

Bolo by to luxusné, ale vďaka Bohu aj za tento model. Pracujem tu už 20 rokov a viem, ako to funguje v poľskom Pieninskom národnom parku. Vždy sme im závideli. Poliaci svoj park budujú od roku 1932, je to najstarší národný park v Poľsku. Bol vzorom aj pre vyhlásenie TANAP-u.

Čo by sme mohli prevziať od Poliakov?

Veľa modelov. My sme zmeškali vlak. Keď sa riešilo pltníctvo, vplyv na krajinu, hospodárenie, oni už dávno mali

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Iné podcasty Denníka N

Ochrana prírody

Príroda

Rozhovory

Slovensko

Teraz najčítanejšie