Kandidát Vagač: Aufrichtovú už nie som schopný voliť, nespolupracuje s Vallom a Staré Mesto stagnuje

Pani starostka je asi inak mentálne nastavená alebo konštruovaná, nie je to človek konsenzu ako Matúš Vallo, ktorý sa snaží komunikovať a hľadať riešenia, hovorí o súčasnej starostke Starého Mesta jej volebný vyzývateľ Matej Vagač.

V rozhovore Vagač hovorí aj o tom:

• ako za Aufrichtovej navrhovali obnovu Hviezdoslavovho námestia s vyrezaním väčšiny stromov;
• čo hovorí na projekt Vydrice pod Hradom;
• z ktorej ulice v centre mesta by mohla byť pešia zóna;
• prečo nechce podzemné parkovanie na Kollárovom námestí;
• čo si myslí o možnej kandidatúre poslankyne parlamentu Romany Tabák na starostku Starého Mesta.

Vo voľbách na starostu bratislavského Starého Mesta vyzývate starostku Zuzanu Aufrichtovú z OKS. Prečo by už podľa vás nemala byť starostkou?

Či by mala alebo nemala byť, to ukážu voľby. Myslím si, že za štyri roky jej starostovania sa ukázalo, že Staré Mesto stagnuje oproti tomu, čo sa deje na meste. Mrzí ma, že Staré Mesto sa pre nespoluprácu starostky nepridáva k pozitívnym zmenám, ktoré sa darí presadzovať primátorovi Matúšovi Vallo a jeho tímu na meste. Myslím si, že vo vedení mestskej časti treba mať starostu, ktorý vie spolupracovať a spolu s primátorom posunúť Staré Mesto k väčším projektom, ktoré môžu zlepšiť charakter Starého Mesta.

V čom konkrétne starostka Aufrichtová nespolupracuje s mestom?

Je toho viac – napríklad čistota Starého Mesta, zeleň alebo verejné priestory…

… skúste povedať konkrétne príklady, v čom nespolupracuje tak, ako napríklad starostovia iných mestských častí.

Napríklad zeleň – v Karlovej Vsi mesto nedávno v spolupráci s mestskou časťou otvorilo nový park. Takáto vec sa v Starom Meste neukázala. V zelených témach, ktoré sa v meste dejú, nenastala spolupráca – či už ide o projekt 10-tisíc stromov alebo prerobenie zelených ostrovčekov.

Aj pri projekte Plató Staromestská, ktorý predstavil Matúš Vallo a ktorý má priniesť ozelenenie rušnej štvorprúdovky, opäť vidím, že starostka tento projekt na sociálnych sieťach skôr hejtuje a nepodporuje.

Prečo si myslíte, že práve vy máte šancu ju poraziť?

V prvom rade rozhodnú občania…

… ale snáď idete do volieb s tým, že idete vyhrať.

Samozrejme, no ukážu to voľby. Je veľmi dôležité ponúknuť Staromeštiankam a Staromešťanom alternatívu spolupráce – že Staré Mesto sa môže pripojiť k pozitívnym zmenám, ktoré sa dejú na meste a pohnúť sa ďalej.

Moje skúsenosti z aktivizmu, ale aj z práce poslanca miestneho aj mestského zastupiteľstva môžu priniesť bonus – viem spolupracovať a napojiť sa na pozitívne zmeny. Dvadsať rokov ako občan bojujem za charakter Starého Mesta, za zeleň, životné prostredie či históriu mesta, čo dokazujú aj kauzy, na ktoré som upozorňoval.

Druhým dôvodom je, že osem rokov som získaval skúsenosť ako komunálny poslanec v miestnom a neskôr aj v mestskom zastupiteľstve. Ako poslanec som videl, ako sa jednotlivé veci riešia, komunikujú a vidíme to aj na výsledkoch.

Ak starosta a primátor spolu neťahajú za jeden povraz, tak to potom niekde škrípe. To nie je len na sociálnych sieťach, tie ukazujú len povrch toho, aké sú tie vzťahy. Nikomu to neprospieva a občania si to nezaslúžia. Graduje to totiž k horšiemu – keby to boli názorové nezhody, tak dobre, ale ide skôr o principiálne stanoviská.

Ste mestský aj miestny poslanec v Starom Meste. Aké máte so starostkou vzťahy?

Moje vzťahy so starostkou mali rôzny priebeh, keďže som jej volič a mal som veľké očakávania. Myslel som si, že sa Staré Mesto pohne správnym smerom. Moje očakávania nenaplnila a nie som schopný ju voliť ako občan.

Vzťahy na miestnom zastupiteľstve nie sú dobré, lebo sa málo komunikuje, projekty, ktoré by mali rozvíjať Staré Mesto, nefungujú… Naopak, projekty, ktoré rieši mesto, sa odkomunikujú, hľadajú sa riešenia a posúva sa to ďalej. Môžem vám povedať jeden príklad za všetky.

Povedzte.

Teraz nedávno sa komunikovala revitalizácia Hviezdoslavovho námestia – veľmi ťažká téma z hľadiska toho, ako nám to bolo prezentované pani starostkou: prišiel nám na miestnu radu projekt, ktorý sa s poslancami dostatočne neprejednal. Ja som ten typ, ktorý si projekty pozerá do detailov, a zrazu som zistil, že ide o projekt z roku 2017. Človek, ktorý projekt robil, navrhoval revitalizáciu tak, že v troch etapách vyreže a vymení všetky stromy okrem piatich-šiestich platanov. To proste nemohlo prejsť ani v komisii, ani v rade, ostro som proti tomu protestoval. Starostka nakoniec návrh, ktorý sama predložila, na zastupiteľstve stiahla. To je nemožné, aby sa to takto robilo.

Na druhej strane nie je dobré, že projekt sama stiahla?

Áno, ale až na náš poslanecký tlak. Nekoncepčnosť až chaotický prístup spočíva v tom, že o tri mesiace predložila podobný projekt revitalizácie, ktorý opäť dostatočne neodkomunikovala. Pri preštudovaní som opäť zistil, že chce vyrúbať 29 stromov. Zase sme to museli napadnúť a starostka to na zastupiteľstve opäť stiahla.

Chcete povedať, že starostka má nekompetentný tím ľudí okolo seba?

Mieru zodpovednosti nesie ona ako štatutárka. Ktorý článok tam zlyhal, nejdem hodnotiť. To, čo sa pripravilo nám poslancom na prejednávanie, tak zisťujeme také pochybenia a nekoncepčné veci, s ktorými nesúhlasíme. Naopak, na mestskom zastupiteľstve sú projekty odkomunikované ešte predtým, než prídu do mestského zastupiteľstva – cez komisie, diskusie či prezentácie, ktoré trvajú aj hodiny, a projekty takto vylepšujeme.

Prečo sa trojkoalícia Team Bratislava – SaS – Progresívne Slovensko nevie zhodnúť na spoločnom kandidátovi v Starom Meste? SaS bude podporovať Zuzanu Aufrichtovú, vás Team Bratislava a PS. Nebude vám chýbať podpora SaS?

Každá podpora je vítaná. Som rád, že na mestskej a župnej úrovni sa táto trojkoalícia dohodla na spoločných kandidátoch a spolupráci. Situácia v Starom Meste bola postavená vyhranene – my ako klub Team Vallo sme za štyri roky pochopili, že takýmto spôsobom sa nedá viesť Staré Mesto. Teší ma, že ma nominovala strana Progresívne Slovensko s podporou mestskej strany Team Bratislava, veľmi si túto dôveru vážim. SaS však spolupracuje s OKS v národnom parlamente, preto celkom chápem, že si chránia svojho kandidáta (Zuzana Aufrichtová je podpredsedníčkou OKS – pozn. red.).

Budete sa uchádzať aj o podporu iných politických strán?

Koaličné rozhovory sú uzavreté a veci sú dohodnuté. Koalícia sa rozširovať nebude, každú formu podpory však vítam.

Ako dlho ste uvažovali nad tým, či pôjdete kandidovať?

Nepamätám si presný dátum, uvažovať som nad tým začal niekedy od konca minulého leta.

… aj si pamätáte moment, keď ste sa rozhodli, že do toho idete?

Bolo to po mnohých materiáloch a projektoch, ktoré predkladalo vedenie Starého Mesta, stupňovalo sa to. Pani starostka je asi inak mentálne nastavená alebo konštruovaná, nie je to človek konsenzu ako Matúš Vallo, ktorý sa snaží komunikovať a hľadať riešenia. Toto sa, bohužiaľ, v Starom Meste nedeje a vo veľa veciach sme v akomsi antagonizme, nehľadajú sa prienikové body.

Nad kandidatúrou na starostku Starého Mesta uvažuje aj nezaradená poslankyňa Romana Tabák. Považujete ju za potenciálnu silnú súperku vo voľbách?

Všetkých nás to prekvapilo, voľby sú demokratická súťaž. Za svoju veľkú prednosť považujem, že som osem rokov komunálny poslanec, viem, ako fungujú procesy na meste aj v Starom Meste, kde sú rezervy, vízie, možnosti… Veľmi by som sa čudoval, keby mal uspieť človek ako Romana Tabák, ktorý nemá žiadnu skúsenosť s komunálom a nevie, ako z organizačného hľadiska vyzerá miestny úrad. Zdá sa mi to až nepravdepodobné. Staré Mesto je srdce Bratislavy – keď srdce nebije, tak to nefunguje. Nemyslím si, že Romana Tabák má tieto znalosti. Navyše stále sama nie je ani rozhodnutá, či ide kandidovať na starostku alebo prezidentku.

Roky pôsobíte ako aktivista v hnutí Bratislava otvorene, vystupujete proti pochybným výstavbám a proti výrubom. Keby ste boli starostom, čo zásadné by sa zmenilo pri výrube stromov?

Dôležité je to, že stromy sú integrálnou súčasťou nielen Starého Mesta, ale každého mesta. Keď si ich nebudeme chrániť, nebude ich dostatok, tak tu zomrieme na teplo.

Zakázali by ste výruby stromov úplne?

Nie, to nie je možné. Každé výrubové konanie má zákonom presne stanovené pravidlá, ktoré treba dodržiavať. Či už som na strane aktivistov alebo starostu. Podstatné je, aby sme pristupovali k stromom na základe ich hodnoty. Boli starostovia, ktorí podpísali akékoľvek výrubové konanie, ktoré im pristálo na stole, a dali len formálny podpis.

Pani starostka podpisovala výruby, ktoré by som ja nepodpísal. Opäť môžem povedať jeden príklad za všetky – kauza stromu gledíčie trojtŕňovej na Vlčkovej ulici pred dvomi rokmi. Developer chcel postaviť rezidenčnú budovu, no na pozemku mu stál krásny strom solitér, ktorý bol pamiatkovo chránený, v tom čase už síce vyňatý, no v územnom pláne bol stále zapísaný ako chránený. Keď starostka výrub stromu podpísala, ľudia, ktorí na tej ulici žijú, začali hľadať pomoc. Začal som sa o vec zaujímať, ako strom zachrániť, keďže ľudia považovali strom za svoj. Po tom, ako som si pozrel jednotlivé procesy a celú vec som sa snažil aj mediálne zverejniť, som sa stretol s developerom a hľadali sme konsenzus – dohodli sme sa na tom, že projekt posunul o dva a pol metra, umiestnil ho inak v rámci pozemku a vydané rozhodnutie sa zrevidovalo. Strom je zachránený a aj developerský projekt. Všetko je o komunikácii a spolupráci.

Zhruba pred desiatimi rokmi ste ako hnutie Bratislava otvorene bojovali proti výstavbe domu bezprostredne pod Bratislavským hradom. Dnes je pod Hradom omnoho väčšia výstavba – budujú tam Vydricu. Ako sa pozeráte na to, že tam odsekli veľkú časť hradného kopca a že sa projekt naťahuje pre spevňovanie hradného kopca?

Projekt podhradia je moja úplne kľúčová téma, ktorú som začal v roku 2002, keď sa rozmýšľalo o projektoch ešte za primátora Ďurkovského. To ma naštartovalo ako aktívneho občana, keďže podhradie považujem za dôležitú časť Bratislavy – je to pamiatková rezervácia. Bol som účastníkom konaní aj pri Zuckermandli, aj pri Vydrici.

Paradoxné je, že to, čo tam dnes vidíme, sú rozhodnutia z roku 2013…

… takže sa vám ten projekt nepáči?

Preferoval som úplne iný projekt. Ak by som o tomto projekte rozhodoval v roku 2013, tak by som ho tam nepovolil.

Preferoval som historickú dostavbu, tak ako sa rekonštruovali mestá, ktoré boli zničené po vojne – postupne si prinavrátili svoju podobu. Keby toto nešlo, preferoval by som zelený hradný kopec – bol projekt, ktorý chcel z podhradia urobiť jeden veľký zelený park. Riešení teda bolo viac a ja by som vybral inak. Developer však v roku 2013 získal potrebné územné rozhodnutie a mohol začať uskutočňovať svoj projekt. My ako poslanci mestského zastupiteľstva sme sa snažili niektoré veci v projekte vylepšiť a mnohé sa nám aj podarili – ekologické zelené koncepty, zachrániť historické relikty, upraviť verejné priestory okolo vodnej veže. Vzniklo memoradum medzi mestom a developerom, kde sa tieto vylepšenia zakotvili.

Tvorcovia Vydrice ju chcú prepojiť s centrom mesta a vytvoriť veľkú pešiu zónu. Možno spojiť podhradie s centrom, keď v ceste stojí Most SNP?

Je to podľa mňa možné a očakávané. Rozseknutie Starého Mesta a hradného kopca je historická jazva, ktorú treba sceliť. Na tomto treba robiť veľmi aktívne, aby sa to spojilo.

Čo je v Starom Meste príkladom dobrého a prospešného developerského projektu?

Priznám sa, že neviem.

Tak kde je dobre prebudovaný verejný priestor?

Teším sa, že sa teraz rekonštruuje verejný priestor na Námestí slobody. 15 rokov nefunkčná fontána bola nevyužitý potenciál námestia. Som rád, že to bude verejný priestor, ktorý sa zmení. Teším sa aj na nový priestor, ktorý vznikne za kúpeľmi Grössling, parčík na Medenej… Roky som bojoval aj za to, aby na Šafárikovom námestí nevznikla 300-miestna podzemná garáž, čo sa podarilo. Park na Šafku sa pekne upravil a ľudia ho majú radi.

Aký verejný priestor by ste chceli vy zlepšiť v Starom Meste?

Pokračoval by som v mikropriestoroch – z každej spevnenej plochy by sa mala spraviť vodopriepustná alebo zelená plocha. Treba pokračovať vo vytváraní zelených ostrovčekov ako na Hodžovom námestí či Štefánikovej ulici. To sú veci, ktoré veľmi spríjemňujú verejný priestor.

Metropolitný inštitút Bratislavy urobil manuály, ako riešiť verejné priestory – ako má vyzerať mobiliár, lavičky, dlažba, zeleň…Teraz sa rekonštruovala cesta od Karadžičovej ulice po Dunajskú a vidno, ako to vyzerá, keď sa uplatnia nové manuály. Krásne to vyzerá, spríjemňuje to mesto.

Veľký potenciál má aj Panenská – Staré Mesto už má aj projekt obnovy celej oblasti, ktorý sme schválili na začiatku volebného obdobia, a stále to stojí. Až teraz sa začala rekonštruovať Konventná ulica.

Bola pandémia koronavírusu.

To je použiteľná výhovorka, my sme však na to vtedy schválili aj peniaze. Hlasovali sme o tom na začiatku roku 2019 a dnes máme 2022. Na Panenskej je obrovský potenciál aj preto, že je tam vytvorená komunita ľudí, s ktorou sa dá výborne spolupracovať.

Keď idete po nábreží Dunaja na bicykli najmä cez víkend, môžu vznikať viaceré nebezpečné situácie, cyklisti sa miešajú s chodcami a kolobežkármi. Nemala by tam byť oddelená cyklotrasa?

Nábrežie Dunaja bolo vždy krásne miesto korzovania, bicyklovania, korčuľovania. Od mosta Lanfranconi až po Most SNP to bola jedna dvojprúdová časť so stredovým zeleným pásom. Aj tu som fungoval ako aktívny občan, ktorému záležalo na krásnej aleji a tom, že je to verejný priestor. Bohužiaľ, nastali čierne dni za primátora Ďurkovského, keď sa jedna časť promenády predala. Ľudia si dnes myslia, že je to ich a môžu chodiť v tieni stromov, netušia však, že ten pás je ohrozený – pri Riverparku sa pás promenády zúžil a vznikajú tam kolízie. Je to vec, ktorú treba riešiť.

Čo by ste s tým urobili?

Vysunul by som cyklistov na cestu Nábrežie arm. generála Ludvika Svobodu a vytvoril tam riadny bezpečný cyklopruh. Promenádu považujem za veľmi príjemnú na relax a má byť oddelená od hlučnej cesty. Cyklotrasu na ceste preferujem, aj keď by si to vyžadovalo cestné úpravy, ktoré bude treba odkomunikovať rovnako ako tzv. buspruhy.

Kritizujete napríklad stavebný úrad Starého Mesta, napísali ste, že je „uzavretý ako nedobytný hrad“, a kritizovali ste ho napríklad za to, že povolil presadenie 65 stromov na Kollárovom námestí pre výstavbu podzemných garáží. Prečo je problém, keď chcú presadiť stromy?

K tomu „nedobytnému hradu“ – najprv by som vymenil guľu na dverách za kľučku. Keď na úrad nastúpila pani Aufrichtová, tak zamenila kľučku za guľu – nedostanete sa do stavebného úradu, máte tam len nejakú miestnosť, kam vám prinesú spis. Úrad by však mal fungovať pre ľudí, ktorí by mali mať možnosť komunikovať s referentom.

V koho záujme teda podľa vás teraz koná stavebný úrad?

Asi v záujme zákonov, ktoré má riešiť. Človek však v živote prichádza na stavebný úrad asi raz za život, keď potrebuje niečo riešiť. Nechodíme tam ako do potravín. Vtedy potrebuje pomôcť, poradiť, usmerniť… keď tam však dáte guľu…

S presádzaním stromov je to tak, že zákon hovorí o výrubovom konaní – keď chcete niekde stavať, musíte stromy odstrániť, na čo sú presné procesy, teda aký musí byť posudok, vypočíta sa spoločenská hodnota, náhradná výsadba… V rámci toho územia, kde občania a mesto boli zvyknutí na zeleň a prírodné prostredie, im výrubové konanie zabezpečí rozhodnutím náhradu. Všetci teda máme istotu, že sa za vyrúbané stromy vysadí náhrada.

Zákon nepozná presadenie stromov – developer teda nemá povinnosť na základe rozhodnutia zabezpečiť náhradu.

Ak budete starosta, tak podzemné garáže na Kollárovom námestí nevzniknú?

To ako starosta neovplyvním.

Boli by ste proti?

Proti som už 12 rokov. Bolo tam však vydané územné rozhodnutie, stavebné povolenie, ktoré sme rozporovali a dali sme odvolanie. Teraz o tom bude rozhodovať okresný úrad. Som proti tomu, aby v takej husto zastavanej štvrti v okolí Obchodnej chýbala zeleň. Park na Kollárovom námestí treba revitalizovať, aby slúžil ľuďom. Je veľmi zanedbaný práve preto, lebo sa tam očakáva výstavba.

Plánujú sa však v tejto lokalite veľmi pekné projekty – predĺženie pešej zóny z Kolárskej, pred divadlom vznikne predpolie a celá zóna Obchodnej bude mestský priestor, doprava sa presunie obojstranne na Jánsku.

Veľká časť Starého Mesta sa zapojila do celomestskej parkovacej politiky. Podstatná časť obyvateľov centra však stále musí platiť za parkovanie súkromnej firme BPS Park, čo je veľká oblasť v podstate od Mosta SNP až po Medickú záhradu. Čo by ste s tým urobili?

Je to historická čierna škrvna, ktorú miestne zastupiteľstvo za zvláštnych okolností schválilo – na 25 rokov odsúhlasilo zmluvu, ktorá je nevypovedateľná. Všetci predošlí starostovia sa snažili túto zmluvu vypovedať. Nedá sa to však a musíme počkať do roku 2026.

Rozumiem, ale ak niekto býva v zóne BPS Park – a hoci aj býva pri hranici tejto zóny a chcel by parkovať na susednej ulici, kde už platí celomestské parkovanie, tak nemôže – systém mu neumožní kúpu rezidentskej karty. Nemali by ste obyvateľom zóny BPS Park umožniť získať aj celomestskú rezidentskú kartu?

Celomestská parkovacia politika má svoje pravidlá, VZN bolo prijaté v roku 2019. Zavádzaním parkovacej politiky v jednotlivých zónach sa musia vychytať muchy a prispôsobiť pravidlá voči občanom.

Čiže nebolo by fér, keby mali títo obyvatelia prístup k takejto rezidentskej karte? Veď nemôžu za to, že bývajú tam, kde je zmluva zakotvená na 25 rokov.

Budeme hľadať férovejšie riešenia. Parkovacia politika je však celomestská, musia s tým súhlasiť aj iné mestské časti. Nebude to jednoduché, hoci Ružinov a iné časti takýto problém nemajú. Je na to celý tím ľudí, ktorý vyhodnocuje zavedie nových pravidiel. Uvidíme, ako budú fungovať zaregulované zóny, ktoré sú vedľa seba – Staré Mesto, Ružinov a Nové Mesto. Prieniky na hraniciach zón však sú.

Kde by ste si vedeli predstaviť ďalšiu zaregulovanú zónu v Starom Meste?

Navrhovali sme šesť až sedem zón, ktoré sme chceli ako Team Vallo presadiť aj vo VZN na miestnom zastupiteľstve. To sa nepodarilo, keďže tam nemáme väčšinu, schválila sa len jedna.

Skúste mi povedať jednu zónu, kde by mohli fungovať celomestské pravidlá parkovania.

Zóna Blumentál – Hlavná stanica v Starom Meste končí na Štefánikovej ulici, čiže od tejto ulice smerom hore na kopec, k Slavínu. Aj týchto rezidentov treba chrániť, aby ľudia, ktorí prichádzajú do mesta, neparkovali na pekných uliciach pod Slavínom.

Na Facebooku ukazujete jednu parížsku ulicu, z ktorej vytlačili autá a prebudovali ju iba pre chodcov a cyklistov. Ktoré ulice v Starom Meste by ste takto zmenili?

Napadá mi Gorkého ulica, s ktorou má mesto plány. Gorkého ulica je ako Laurinská – funguje tam parter, je to priama cesta na Hviezdoslavovo námestie. Myslím si, že tento priestor tu je. Treba to však koncepčne a odborne premyslieť a prejsť aj s obyvateľkami a obyvateľmi.

Vráťme sa ešte k vašim šanciam stať sa starostom Starého Mesta: dali ste si urobiť prieskum, aké sú?

Nie, teraz je predčasný, keďže sme na začiatku volebnej kampane. Predpokladám, že v Starom Meste ešte pribudnú kandidáti, potom bude mať zmysel urobiť prieskum.