Denník N

V jedálnom vozni na trati Bratislava-Košice a späť

Slovensko je skutočne bohatá krajina – lebo čo je vzácnejšie než čerstvý vzduch, čistá voda a úrodná pôda?

Na dlhej ceste vlakom mám najradšej presun do reštauračného vozňa. Tentoraz som sa dala na 36-hodinovku na trati Bratislava-Košice a späť, a presun do reštaurácie odkladám, až keď som v okolí Žiliny. Čítam Kafku na pobreží od Murakamiho, na obedík si dám fantastickú jesennú ponuku – sviečkovú s hruškami – a obdivujem najkrajšie babie leto, ktoré sa mi ako film premieta cez okno. Vinohrady, všade červené, žlté a zelené stromy, čierna poľnohospodárska pôda, chatky na svahoch, tiché jazerá – slnko svieti, občas sa objaví nejaký rybár alebo cyklista.

Práve keď premýšľam nad tým, aká je Slovensko skutočne bohatá krajina – lebo čo je vzácnejšie než čerstvý vzduch, čistá voda a úrodná pôda – sa objaví vo dverách vysoký muž s bielo-červenou palicou v rukách. Pozriem sa rýchlo za seba a vidím, že celý vozeň je obsadený, tak mu ponúknem prázdne miesto oproti mne.

S absolútnou istotou zavesí svoj kabát na háčik, vytiahne nabíjačku na telefón, dá ju do zástrčky, objedná si u čašníčky rezeň pokrájaný na malé kúsky s tatárskou omáčkou  ‚ale dajte to, prosím vás, nie na jednu kopu, ale všade trochu‘ a vybaví si nejaké telefonáty. Nedokážem sa už sústrediť. Či chcem, alebo nie, jednoducho sa musím pozerať

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Teraz najčítanejšie