Denník N

Fyzik Tokár: Higgsov bozón je „božskou“ časticou, bez neho by mal tento svet inú formu

Stanislav Tokár pôsobí na Katedre jadrovej fyziky a biofyziky Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK v Bratislave. Foto N – Vladimír Šimíček
Stanislav Tokár pôsobí na Katedre jadrovej fyziky a biofyziky Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK v Bratislave. Foto N – Vladimír Šimíček

Štvrtého júla uplynie 10 rokov od ohlásenia objavu Higgsovho bozónu. Denník N sa rozprával s fyzikom Stanislavom Tokárom nielen o význame tejto častice, ale aj o Štandardnom modeli, o možnostiach novej fyziky, ktorá by vysvetlila tmavú hmotu (teória supersymetrie) či o význame Veľkého hadrónového urýchľovača (LHC), kde došlo k objavu Higgsovho bozónu.

[25 rozhovorov o slovenskej vede v knižnej podobe – to je novinka Ako chutí tarantula? reportérky Zuzany Vitkovej.]

Ak by Higgsov bozón neexistoval, „neviem si predstaviť, čo by sa stalo s fyzikou elementárnych častíc,“ vraví fyzik Stanislav Tokár. Vedec pôsobí na UK v Bratislave a v CERN-e; venuje sa výskumu top kvarku. Podľa neho sa objav Higgsovho bozónu radí medzi také významné fyzikálne objavy, aké „sa dajú spočítať na prstoch jednej ruky“.

V rozhovore sa dočítate aj:

  • ako došlo k objavu Higgsovho bozónu;
  • či sa fyzika prelína s filozofiou;
  • či fyzici narážajú na medze predstavivosti, ak pracujú so škálami, ktoré sa vymykajú bežnej skúsenosti;
  • ako CERN prispieva k rozvoju poznania.

Ako si spomínate na 4. júl 2012, keď vedci potvrdili existenciu Higgsovho bozónu?

Objav bol ohlásený kolaboráciami ATLAS a CMS na seminári v Európskej organizácii pre jadrový výskum (CERN) 4. júla 2012. Asi dva až tri týždne predtým bolo jasné, že vedci majú časticu kompatibilnú s Higgsovým bozónom. Spomínam si, že bolo veľké haló. Na univerzite sme mali novinárov. Mal som byť účastníkom slávnosti, na ktorej sa oznámila existencia Higgsovho bozónu, no obišlo ma to. Zo zdravotných dôvodov som skončil v nemocnici.

K akým iným objavom by ste prirovnali objav Higgsovho bozónu?

Také významné objavy sa dajú spočítať na prstoch jednej ruky. Prirovnal by som ho k objavu atómového jadra, teórie relativity či k objavom na poli kvantovej teórie. Objav Higgsovho bozónu sa mi javí významnejší ako objav kvarkov či neutrín, hoci aj to boli významné objavy. Je to, ako keď v roku 1939 Hans Bethe vysvetlil, že zdrojom svetla a energie Slnka a hviezd sú termojadrové reakcie. Takéto objavy sa vynímajú nad všetky ostatné.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

CERN

Rozhovory

Technológie

Vesmír

Veda

Teraz najčítanejšie