Od predpovede po objav prešlo skoro 50 rokov. Je Higgsov bozón božská či prekliata častica a prečo pri jeho opise zlyháva jazyk?
Higgsov bozón je dôsledkom triku, ako časticiam vygenerovať hmotnosť. Matematicky sa pritom tvária, že majú nulovú hmotnosť, vraví fyzik Tomáš Dado.
[25 rozhovorov o slovenskej vede v knižnej podobe – to je novinka Ako chutí tarantula? reportérky Zuzany Vitkovej.]
3. júla 2012 spali niektorí ľudia pred auditóriom v CERN-e, aby sa na druhý deň dostali dnu. Chceli byť pri tom, keď sa svetu oznámil objav Higgsovho bozónu, podľa niektorých „božskej častice“.
„Myslím si, že ho máme,“ povedal o objave Rolf-Dieter Heuer, vtedajší riaditeľ CERN-u.
Prítomný Peter Higgs – britský fyzik, po ktorom je elementárna častica pomenovaná – dojatím uronil slzu. „Je úžasné, že sa to udialo už počas môjho života,“ dodal neskôr.
Oznamujú objav Higgsovho bozónu. Zdroj – Link TV/YouTube
Teoretický predpoklad už v roku 1964
Od ohlásenia objavu Higgsovho bozónu uplynie 4. júla 10 rokov.
Jeho existenciu predpovedal Peter Higgs už v roku 1964 – prvú verziu článku zaslal časopisu Physical Letters, ale editori z CERN-u ho odmietli s tým, že „je bez zjavného významu pre fyziku“. Higgs doplnil článok o nový odsek a poslal ho inému časopisu Physical Review Letters, ktorý ho vydal na jeseň v roku 1964. Prelomový článok nemá ani dve strany.
Stále však išlo len o teoretický predpoklad a bolo potrebné potvrdiť ho experimentálnymi meraniami.
Tie mohol vykonať až Veľký hadrónový urýchľovač (LHC) na predmestí Ženevy, ktorý zráža protóny (menej aj jadrá olova) pri vysokých energiách. K spusteniu zariadenia došlo v roku 2010.
