Denník N

Od predpovede po objav prešlo skoro 50 rokov. Je Higgsov bozón božská či prekliata častica a prečo pri jeho opise zlyháva jazyk?

Experiment na detektore CMS ukazuje fotóny (prerušované žlté čiary a dlhé zelené čiary) ako výsledok rozpadu Higgsovho bozónu. Foto – CERN/Collaboration CMS
Experiment na detektore CMS ukazuje fotóny (prerušované žlté čiary a dlhé zelené čiary) ako výsledok rozpadu Higgsovho bozónu. Foto – CERN/Collaboration CMS

Higgsov bozón je dôsledkom triku, ako časticiam vygenerovať hmotnosť. Matematicky sa pritom tvária, že majú nulovú hmotnosť, vraví fyzik Tomáš Dado.

3. júla 2012 spali niektorí ľudia pred auditóriom v CERN-e, aby sa na druhý deň dostali dnu. Chceli byť pri tom, keď sa svetu oznámil objav Higgsovho bozónu, podľa niektorých „božskej častice“.

„Myslím si, že ho máme,“ povedal o objave Rolf-Dieter Heuer, vtedajší riaditeľ CERN-u.

Prítomný Peter Higgs – britský fyzik, po ktorom je elementárna častica pomenovaná – dojatím uronil slzu. „Je úžasné, že sa to udialo už počas môjho života,“ dodal neskôr.

Oznamujú objav Higgsovho bozónu. Zdroj – Link TV/YouTube

Teoretický predpoklad už v roku 1964

Od ohlásenia objavu Higgsovho bozónu uplynie 4. júla 10 rokov.

Jeho existenciu predpovedal Peter Higgs už v roku 1964 – prvú verziu článku zaslal časopisu Physical Letters, ale editori z CERN-u ho odmietli s tým, že „je bez zjavného významu pre fyziku“. Higgs doplnil článok o nový odsek a poslal ho inému časopisu Physical Review Letters, ktorý ho vydal na jeseň v roku 1964. Prelomový článok nemá ani dve strany.

Stále však išlo len o teoretický predpoklad a bolo potrebné potvrdiť ho experimentálnymi meraniami.

Tie mohol vykonať až Veľký hadrónový urýchľovač (LHC) na predmestí Ženevy, ktorý zráža protóny (menej aj jadrá olova) pri vysokých energiách. K spusteniu zariadenia došlo v roku 2010.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

CERN

Technológie

Vesmír

Veda

Teraz najčítanejšie