Chceš páchať svinstvá? Najskôr o tom musíš presvedčiť jazyk
Na to, aby ste mohli niekomu terorizovať život, potrebujete, aby to nebol človek, ale len vec.
Prečítal som si brilantný a desivý článok Márie Benedikovičovej – zo zväzkov, ktoré komunisti nestihli zničiť, rekonštruuje, ako v 70. rokoch ŠtB sledovala Satinského a Lasicu. K tým záznamom sa už za svojho života nestihli dostať, ale keby áno, asi by si (parafrázujúc ich priateľa Tomáša Janovica) síce jedným okom poplakali, ale druhé by sa muselo hurónsky smiať – tú frašku by isto ocenili.
V článku sa napríklad dozviete, že ich len počas jednej cesty do Prahy sledovalo !sedemnásť! agentov. Opisujú, ako si dvaja humoristi dávajú parížsky šalát v bufete, zapisujú, koľko rožkov k tomu, ako pred vystúpením obedujú a potom po ňom pijú víno.
Nič na nich nenájdu, všade hľadajú, ale potom z toho musia písať správy.
Najviac ma zaujali vety ako:
„Počas prehliadky bol nájdený občiansky preukaz objekta, telefónne čísla a termíny predstavení objekta.“
Objekta? Ešte päťkrát len v samotnom texte nájdete to slovo – označenie živej ľudskej bytosti ako „objekt“, ale – aby to nebolo divné, že o človeku hovoríte ako o veci, tak vyskloňované ako životné podstatné meno.