Denník N

Ideológia či plyn? Prečo Rusi útočia tam, kde útočia, a čo to znamená pre Západ

Ukrajinský vojak hliadkuje počas prieskumnej misie v nedávno dobytej dedine na predmestí Charkiva. Foto - TASR/AP
Ukrajinský vojak hliadkuje počas prieskumnej misie v nedávno dobytej dedine na predmestí Charkiva. Foto – TASR/AP

Ukrajinské nerastné bohatstvo by Európskej únii umožnilo získať priestor a čas, aby sa zo strednodobého hľadiska zbavila závislosti od Ruska.

Autor je historik a politológ,
Graduate Institute for International and Development Studies, Ženeva/Viedenská univerzita

V odpovedi na ruskú agresiu na Ukrajine západné krajiny od 24. februára postupne zavádzajú čoraz prísnejšie sankcie na Putinov režim. Okrem vojenskej a spravodajskej pomoci napadnutej strane sú sankcie asi jediným „hmatateľným“ nástrojom, ktorý majú k dispozícii na to, aby diktátorovi a jeho klike odkázali, že Kremeľ prekročil všetky predstaviteľné červené čiary.

Je však reálne očakávať, že sankcie prinútia Putina zmeniť jeho politiku? Obávam sa, že nie. I keď sa v tomto kontexte často spomína pád východného bloku a Sovietskeho zväzu ako takého, táto analógia má dva problémy: sankcie Sovietsky zväz ani blok „nepoložili“ a zároveň nie je koniec 80. rokov, ale píše sa rok 2022.

Ako to teda bolo so sankciami počas studenej vojny? Prvé sankcie na obchod s komunistickými krajinami boli uvalené prakticky okamžite po februárovom puči v Československu v roku 1948, pričom celý mechanizmus formalizovali západné krajiny o rok neskôr, keď v Paríži zriadili Koordinačný výbor pre multilaterálnu kontrolu exportov, v skratke CoCom. Až do pádu komunizmu sa sankcie uvoľňovali alebo pritvrdzovali, reflektujúc aktuálny politický vývoj, ale prakticky vždy prebiehala nejaká tovarová výmena medzi blokmi. Železná opona nebola zďaleka hermetická a napríklad Spojené štáty od 60. rokov vyvážali do Sovietskeho zväzu pomerne značné objemy pšenice a ďalších poľnohospodárskych plodín.

Relatívne striktne sa však dodržiaval zákaz exportu high-tech zariadení, čo v konečnom dôsledku spôsobilo obrovské technologické zaostávanie socialistických krajín. Ako príklad pars pro toto možno uviesť, že kým v ZSSR bolo v roku 1980 v prevádzke 200-tisíc počítačov, v Spojených štátoch to bolo 25 miliónov, čiže viac ako stonásobok.

Tesne pred pádom komunistických režimov Washington dokonca povolil za pomerne prísnych podmienok aj predaj takej špičkovej techniky, ako sú civilné lietadlá. Keď v auguste 1989 s požehnaním Adamcovej vlády uzavreli Československé aerolínie po desiatkach rokov prvý kontrakt na západné lietadlá – dva Airbusy A310-300 s pohonnými jednotkami General Electric CF6-80C2 –, jednou s podmienok bolo, že údržbu lietadiel bude vykonávať Lufthansa vo Frankfurte.

Zároveň západonemecká letecká spoločnosť skladovala aj náhradné diely, aby sovietska špionáž prípadne nezískala prístup k najnovším laserovým gyroskopom, komponentom z uhlíkových vlákien a lopatkám vysokotlakového kompresora—tie na prúdových (turbojet) a dvojprúdových (turbofan) motoroch sovietskej konštrukcie trpeli nadmerným opotrebením a praskali.

Dlhodobé a cielené sankcie teda evidentne spôsobili ekonomické a technické zaostávanie východného bloku, ale zďaleka neboli hlavnou príčinou pádu komunistických režimov.

Kľúčovú rolu tu, naopak, zohral

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Vojna na Ukrajine

Komentáre

Teraz najčítanejšie