Denník N

Majster sveta Tóth: Všetci vedeli, že Rusi sypú, prekvapila ma korupcia

Slovenský chodec Matej Tóth získal na Majstrovstvách sveta 2015 zlatú medailu v chôdzi na 50 kilometrov, rok predtým skončil na Majstrovstvách Európy druhý. Má 32 rokov. Foto – TASR
Slovenský chodec Matej Tóth získal na Majstrovstvách sveta 2015 zlatú medailu v chôdzi na 50 kilometrov, rok predtým skončil na Majstrovstvách Európy druhý. Má 32 rokov. Foto – TASR

Je to najväčší dopingový škandál v atletike od čias NDR, hovorí o odhalení štátom sponzorovaného dopingu ruských atlétov slovenský majster sveta Matej Tóth.

V septembri ste pre Denník N hovorili, že Rusi sypú masovo. Správa WADA vás teda asi neprekvapila.

Nie, vedeli sme, že to tam tak funguje. Mňa len prekvapilo, že to siahalo až k orgánom Medzinárodnej atletickej federácie (IAAF), k dosť vysokým, možno až najvyšším miestam. Prekvapilo ma tiež, že sa Rusi uchýlili k takým veciam ako podplácanie.

Aký by mal podľa vás nasledovať trest pre ruský zväz a atlétov?

Minimálne do vyriešenia prípadu by mala byť suspendovaná celá federácia. Je to však veľmi ošemetná situácia. Nemôžeme všetkých ruských atlétov hádzať do jedného vreca. Ale malo by to logiku, aby bola suspendovaná celá ruská atletická federácia. Nehovorím, že žiaden ruský športovec by nemal ísť na olympiádu. Verím tomu, že aj v Rusku sa športuje na nejakej úrovni aj čisto. Minimálne by som bol za to, aby sa odobrali Rusku všetky šampionáty, ktoré má v dohľadnom čase organizovať. Chôdze sa to tiež týka, keďže na budúci rok tam mali byť majstrovstvá sveta tímov, čo býval svetový pohár. Ešte sú tam plánované majstrovstvá sveta juniorov na budúci rok. Toto by malo logiku, je to trest, aby si spravili poriadok a začali od piky. Tak to, myslím, navrhla aj IAAF. Uvidíme, aká bude realita, určite tam budú veľké tlaky. Nezabúdajme, že v Rusku sú v pláne majstrovstvá sveta vo futbale v roku 2018. Môžu nastať veľmi zaujímavé veci, napríklad už bojkot olympiády z ich strany. Pre šport by nebolo dosť dobré vrátiť sa do takýchto situácií.

Je to podľa vás najväčší dopingový škandál v atletike od čias NDR, v tom zmysle, že doping podporoval štát?

Čo sa týka atletiky, tak je toto určite najväčšie odhalenie. Nie je to ľahké obdobie, no atletika sa môže očistiť, tak ako sa očistila cyklistika. V cyklistike to bolo na veľmi podobnej úrovni, možno ešte horšej. Začali to riešiť, išli s kožou na trh, aj keď nežijem v ilúziách, že teraz je to už najčistejší šport, už je to o inom. Verím, že aj atletika to zvládne. Atletický zväz má 206 federácií a zlyhala hlavne jedna – ruská. Ale nemalo by sa stávať, že predstavitelia sa dajú uplatiť. To bola jediná chyba, čo IAAF spravila.

Považujete správu za objektívnu? Rusi hovoria, že je politicky motivovaná a neprináša jasné dôkazy.

Pripravila ju nezávislá komisia. Nenašiel som si čas prečítať ju celú, ale niektoré úseky, najmä čo sa týka chôdze, som si prešiel. Platí nejaká možnosť sa obhájiť, ale určite by som nebral postranné motivácie, a už vôbec nie ako anexia Krymu a podobné veci. Všetci vedia, že sypali, všetci vedia, že výsledky sú pozitívne. Samozrejme, dokázať korupciu bude asi trošku náročnejšie, ale na to sú už vyšetrovatelia.

Hovorí sa medzi atlétmi aj o inej krajine, kde by to mohlo fungovať ako v Rusku?

Na takejto úrovni nie je šanca. Neviem, ktorý štát má na to peniaze. Ja sa čudujem, že Rusi investujú takéto veľké peniaze do športu a do atletiky zvlášť. Či im to stojí za to, či neveria, že by uspeli aj bez toho. Určite sú aj v iných krajinách individuálni športovci, ktorí dopujú, možno aj skupiny, ale nie je to v takejto miere.

Prečo do toho Rusi išli?

Je to pozostatok ešte zo studenej vojny, keď cez šport prebiehal zápas o prestíž. V Rusku tá myšlienka pretrvala. Šport brali ako najprestížnejšiu vec, kde sa môžu ukázať. Či už organizovaním pretekov, organizovali olympijské hry, postavili okruh formuly 1, čo sú obrovské investície, ktoré sa ťažko dokážu vrátiť. Ale oni to berú ako propagáciu. Je to veľký biznis a veľká politika.

Máte v chôdzi nejakého ruského atléta, o ktorom si myslíte, že je čistý?

Nechcem nikoho hodnotiť. Verím, že sú tam aj takí. Ale aj u takých, čo som si myslel, že nepatria do systému, sa ukazuje, že niečo brali. V tomto už som rezignoval, nejdem sa za nikoho biť. Nechcem však byť ani hlasná trúba, tiež sa mi nepáči, ako niektorí kričia chyťte zlodeja a o dva roky aj im niečo nájdu.

Aký je to pocit, keď idete na preteky a súťažia podozriví atléti?

Cez preteky to neriešim, možno ešte predtým si niečo povieme, že ide aj podozrivý, ktorý patrí do skupiny, kde sa vo veľkom sypalo. Ak z jeho skupiny chytili dvadsiatich, tak asi je jasné, že aj on dopoval. Ale ja to neriešim. Keď sa postaví na ten štart, tak mi nepomôže, keď budem na neho zazerať. Ja sa pozdravím so všetkými. Neriešime to nevraživosťou alebo húkaním (smiech).

A keď vás taký športovec predbehne a oberie vás o medailu?

Keď si niekto pomáha nedovolene, tak trošku naivne verím, že sa to raz ukáže. Dodatočné udeľovania medailí či posuny poradia, to už sú len také štatistické veci. Vtedy to však neriešim, nepozerám štartovú listinu a neškrtám si – tento je nasypaný, tento nie, na to sú dopingoví komisári.

Ostatní to tiež tak brali alebo boli nejaké konflikty?

To nie, ale ako vravím, sú tam niektoré hlasnejšie trúby, ktorí sa tomu venujú, či už skupina okolo Austrálčana Jareda Tallenta, či Kanaďania. My tu nie sme na to, aby sme to riešili, môžeme na to upozorniť, ale nemali by sme investigatívne pátrať či vyšetrovať, kto dopoval.

Bude sa dať Rusom v budúcnosti veriť?

To už záleží na nich, nebude to ľahká cesta. Nebude to z roka na rok, bude to trvať aj generáciu. Až u športovcov, ktorí sú teraz žiaci alebo dorastenci, si budeme môcť povedať, že sú čistí. Ale to je veľmi, veľmi dlhá cesta. Otázka je, aké budú mať výsledky, lebo už ani v Rusku to nie je tak, že je tam ďalších dvadsať športovcov pripravených dosahovať tie najlepšie výsledky.

To bolo vidieť aj tento rok na majstrovstvách sveta v Pekingu, keď získali iba štyri medaily a skončili na 9. mieste v poradí krajín. Dva roky predtým mali 17.

Tam sa to už ukázalo, to už bolo prvé sito. Teraz príde ešte ďalšie. Na to, aká to je veľká krajina, sa dostanú možno na úroveň nejakej malej stredoeurópskej krajiny, možno na našu (smiech).

Doping v Rusku

Teraz najčítanejšie