Denník N

Historička Radžana Dugarova: Vojna Ruska proti Ukrajine by mala priniesť koniec Ruskej federácie

Radžana Dugarova. Foto - archív R. D.
Radžana Dugarova. Foto – archív R. D.

Historička a občianska aktivistka Radžana Dugarova je etnická Buriatka, teda príslušníčka národa, ktorý žije v Buriatskej republike v rámci Ruskej federácie. Je predsedníčkou ľudskoprávnej organizácie Erche a spoluzakladateľkou platformy Liga slobodných národov, ktorá bola vytvorená s cieľom dekolonizovať národy Ruskej federácie. Táto iniciatíva spojila buriatskych, baškirských, ingušských, kalmyckých, ezianskych a udegejských aktivistov.

Ruské médiá a úrady začali Radžanu Dugarovú prenasledovať už v roku 2006, keď organizovala protesty proti likvidácii buriatskej autonómie v rámci Ruskej federácie. V meste Ulan-Ude vytvorila regionálnu pobočku mládežníckeho demokratického hnutia Obrana. Angažovala sa v dobrovoľníckom hnutí v Buriatsku a spolupracovala s európskymi dobrovoľníckymi organizáciami. Keď ruské úrady zakázali akékoľvek podujatia organizované Radžanou Dugarovou, rozhodla sa opustiť Buriatsko. V roku 2009 odišla na stáž do Poľska, kde organizovala spoluprácu medzi poľskými a buriatskymi neziskovými organizáciami. Od roku 2015 žije v USA.

V rozhovore hovorí o tom, ako získala v Rusku povesť nacistky, ako Rusko v priebehu stáročí rusifikovalo buriatsky národ, prečo dnes veľa Buriatov bojuje vo vojne na Ukrajine a čo v nich vyvoláva túžbu pomstiť sa Ukrajincom.

Prečo vás ruské médiá označujú za buriatsku nacistku profesionálnu rusofóbku? Píšu napríklad, že sa tešíte z oživenia buriatsko-mongolskej identity. Čo je na tom zlé?

Ja to vlastne ani nesledujem. Viem, že pár ľudí o mne šíri nepravdivé informácie. Jedným z nich je predstaviteľ ruského nacionalistického hnutia. Z nacionalizmu a rusofóbie ma obviňujú ľudia, ktorí podporujú „russkij mir“, ľudia, ktorí bojujú za zákaz buriatskeho jazyka, proti jeho vyučovaniu v školách, ľudia, ktorí chcú postaviť v hlavnom meste Buriatska Ulan-Ude pamätník „služivším ľuďom“ (ľudia, ktorí boli Rusku povinní vykonávať vojenskú alebo civilnú službu v prospech štátu v 14. – 18. st. – pozn. red.).

V čom je problém?

Sú to tí istí „služivší ľudia“, ktorí postavili Udinskú pevnosť, teda väznicu. Je to pre nás veľmi bolestivá téma, pretože väzňami v tejto väznici boli väčšinou deti, rukojemníci bohatých Buriatov. Málokto vie, ale v 17. storočí existovali trhy s otrokmi, kde takýchto rukojemníkov jednoducho predávali do otroctva. Ruských „služivších ľudí“ pritom nazývajú pioniermi, akoby na území Buriatska pred ich príchodom ani nikto nežil. A ľudí, ktorí sú proti pamätníku vrahom Buriatov, nazývajú rusofóbmi.

Takže toho, kto bojuje za zachovanie vlastnej identity, kultúry a tradícií, nazývajú v Rusku nacistom?

Áno, to je tá idea, že by mal existovať jeden „russkij mir“ a iné národy by ani nemali mať právo na to, aby sa ich deti v škole učili svoj rodný jazyk, aby tento jazyk aspoň niekde zaznel… O to sa teraz snažia aj na Ukrajine.

Ako Rusko dosiahlo, že váš národ takmer úplne stratil identitu?

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

História

Vojna na Ukrajine

Svet

Teraz najčítanejšie