Historička Radžana Dugarova: Vojna Ruska proti Ukrajine by mala priniesť koniec Ruskej federácie
Historička a občianska aktivistka Radžana Dugarova je etnická Buriatka, teda príslušníčka národa, ktorý žije v Buriatskej republike v rámci Ruskej federácie. Je predsedníčkou ľudskoprávnej organizácie Erche a spoluzakladateľkou platformy Liga slobodných národov, ktorá bola vytvorená s cieľom dekolonizovať národy Ruskej federácie. Táto iniciatíva spojila buriatskych, baškirských, ingušských, kalmyckých, ezianskych a udegejských aktivistov.
Ruské médiá a úrady začali Radžanu Dugarovú prenasledovať už v roku 2006, keď organizovala protesty proti likvidácii buriatskej autonómie v rámci Ruskej federácie. V meste Ulan-Ude vytvorila regionálnu pobočku mládežníckeho demokratického hnutia Obrana. Angažovala sa v dobrovoľníckom hnutí v Buriatsku a spolupracovala s európskymi dobrovoľníckymi organizáciami. Keď ruské úrady zakázali akékoľvek podujatia organizované Radžanou Dugarovou, rozhodla sa opustiť Buriatsko. V roku 2009 odišla na stáž do Poľska, kde organizovala spoluprácu medzi poľskými a buriatskymi neziskovými organizáciami. Od roku 2015 žije v USA.
V rozhovore hovorí o tom, ako získala v Rusku povesť nacistky, ako Rusko v priebehu stáročí rusifikovalo buriatsky národ, prečo dnes veľa Buriatov bojuje vo vojne na Ukrajine a čo v nich vyvoláva túžbu pomstiť sa Ukrajincom.
Prečo vás ruské médiá označujú za buriatsku nacistku a profesionálnu rusofóbku? Píšu napríklad, že sa tešíte z oživenia buriatsko-mongolskej identity. Čo je na tom zlé?
Ja to vlastne ani nesledujem. Viem, že pár ľudí o mne šíri nepravdivé informácie. Jedným z nich je predstaviteľ ruského nacionalistického hnutia. Z nacionalizmu a rusofóbie ma obviňujú ľudia, ktorí podporujú „russkij mir“, ľudia, ktorí bojujú za zákaz buriatskeho jazyka, proti jeho vyučovaniu v školách, ľudia, ktorí chcú postaviť v hlavnom meste Buriatska Ulan-Ude pamätník „služivším ľuďom“ (ľudia, ktorí boli Rusku povinní vykonávať vojenskú alebo civilnú službu v prospech štátu v 14. – 18. st. – pozn. red.).
V čom je problém?
Sú to tí istí „služivší ľudia“, ktorí postavili Udinskú pevnosť, teda väznicu. Je to pre nás veľmi bolestivá téma, pretože väzňami v tejto väznici boli väčšinou deti, rukojemníci bohatých Buriatov. Málokto vie, ale v 17. storočí existovali trhy s otrokmi, kde takýchto rukojemníkov jednoducho predávali do otroctva. Ruských „služivších ľudí“ pritom nazývajú pioniermi, akoby na území Buriatska pred ich príchodom ani nikto nežil. A ľudí, ktorí sú proti pamätníku vrahom Buriatov, nazývajú rusofóbmi.
Takže toho, kto bojuje za zachovanie vlastnej identity, kultúry a tradícií, nazývajú v Rusku nacistom?
Áno, to je tá idea, že by mal existovať jeden „russkij mir“ a iné národy by ani nemali mať právo na to, aby sa ich deti v škole učili svoj rodný jazyk, aby tento jazyk aspoň niekde zaznel… O to sa teraz snažia aj na Ukrajine.
Ako Rusko dosiahlo, že váš národ takmer úplne stratil identitu?