Denník N

Nechcela som písať knihu o emigrantoch, zaujímali ma ľudia, ktorí rozhodovali o ich osude, vraví spisovateľka Malgorzata Szejnert

Małgorzata Szejnert. Foto - Krzysztof Dubiel
Małgorzata Szejnert. Foto – Krzysztof Dubiel

Patrí k hlavným osobnostiam poľskej literárnej reportáže. V slovenčine jej práve vyšla kniha Ostrov kľúč, kde píše o ostrove Ellis Island, ktorý bol v rokoch 1892 – 1954 hlavnou emigrantskou bránou do Ameriky.

Varšavská škola Instytut Reportażu odporúča študentom prečítať si dvanásť základných kníh. Tie potom rozoberajú ako vzory toho, aké témy si vyberať a akým spôsobom o nich písať. V zozname je aj Ostrov kľúč, ktorý práve vyšiel v slovenskom preklade. Malgorzata Szejnert prišla predstaviť svoju knihu do Bratislavy na festival Jeden svet. Jej život je rovnako zaujímavý ako jej diela. Začiatkom 80. rokov odišla z Poľska do Ameriky, no neusadila sa tam. Po dvoch rokoch sa rozhodla vrátiť a aktívne prispela ku koncu komunistického režimu. Spoluzakladala mienkotvorné noviny Gazeta Wyborcza a pätnásť rokov tam viedla reportérske oddelenie. Po odchode do dôchodku sa začala venovať písaniu kníh a vo veku 86 rokov stále cestuje po svete na čítačky a diskusie.

Ostrov Ellis Island pri New Yorku bol v 20. storočí centrálnym vstupným miestom pre emigrantov do Ameriky. Už o ňom vzniklo viacero filmov aj kníh, čo bolo vašou hlavnou motiváciou napísať vlastnú knihu?

Tých motivácií bolo viac. Emigrácia je úzko spojená s mojou rodinnou históriou. Moji ujovia sa rozpŕchli do celého sveta, do Austrálie, do Ameriky či do Veľkej Británie. Ich ženy s rodinami ich nasledovali. Aj ja sama som sa rozhodla emigrovať, keď v Poľsku začiatkom 80. rokov vyhlásili stanné právo. Odišli sme so synom do USA a pokúšali sa tam žiť. Nebolo nám tam vôbec zle, ale čoskoro sa v Sovietskom zväze k moci dostal Gorbačov, naštartoval perestrojku a my sme začali cítiť, že komunizmus čoskoro padne. Preto sme sa rozhodli vrátiť do Poľska. Pre našu generáciu bolo veľmi dôležité, čo sa bude diať v Poľsku. Aj vďaka tomu, že sme sa vrátili, sme mohli prispieť k radikálnej spoločenskej zmene. Bolo to úžasné obdobie nielen môjho života.

Navštívili ste vtedy prvýkrát Ellis Island?

Vtedy som sa naň ešte nedostala, pretože tam prebiehala dlhá rekonštrukcia. Až po niekoľkých rokoch. Ale všetky vedomosti, ktoré som nadobudla počas mojej emigrácie, ma veľmi scitlivili voči ľuďom, ktorí boli prinútení opustiť svoje domovy. A vtedy som sa rozhodla napísať knihu.

Prečo ste sa sústredili najmä na príbehy úradníkov a zamestnancov, ktorí na ostrove pracovali?

Nechcela som písať o emigrantoch, ich príbehov už bolo opísaných veľa. Boli to strastiplné osudy veľkých nádejí a veľkého zúfalstva, sem-tam aj úspešné príbehy tých, ktorí sa v novej krajine dokázali presadiť. Oveľa viac ma zaujímala organizácia celého ostrova. Ten rozpor, ktorý

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Knihy

Rozhovory

Kultúra

Teraz najčítanejšie