Česi už poznajú termín prezidentských volieb. Babiša v nich môže čakať podobný scenár ako Fica

Očakávalo sa, že predseda českého senátu Miloš Vystrčil vyhlási termín prezidentských volieb v priebehu leta alebo začiatkom jesene. Začiatkom tohto týždňa nakoniec oznámil, že sa budú konať v najskoršom možnom termíne 13. až 14. januára 2023 a prípadné druhé kolo prebehne 27. a 28. januára.

Nový prezident alebo prezidentka tak vystrieda Miloša Zemana 8. marca. Náklady na kampaň sa začínajú rátať od prvého júla.

„Dnes už evidentne niektorí kandidáti zháňajú podpisy. Niektorí iní politici robia aktivity, ktoré minimálne nesú znaky volebnej kampane,” zdôvodnil Vystrčil rozhodnutie oznámiť termín volieb už teraz. Šéf senátu zároveň uviedol, že náklady sa budú od prvého júla započítavať aj tým, ktorí ešte svoju kandidatúru neoznámili.

„Vidím to ako férový krok od predsedu senátu voči tým, ktorí už kandidatúru ohlásili a tiež počítajú s tým, že sa im náklady budú započítavať,” povedal.

Rátať sa bude aj Babišov karavan

Hoci sú voľby už o pol roka, kandidatúru zatiaľ oficiálne oznámila len rektorka Mendelovej univerzity Danuše Nerudová a šéf odborového zväzu Josef Středula. V poslednom reprezentatívnom prieskume agentúry STEM/MARK vedú bývalý premiér Babiš, generál Petr Pavel a senátor Pavel Fischer. Ani jeden z nich však zatiaľ nepovedal, či do volebného súboja oficiálne idú.

„Petr Pavel aj Pavel Fischer de facto potvrdili, že kandidovať budú. Andrej Babiš, samozrejme, všetkých napína. Bude chcieť využiť moment prekvapenia, keď povie, že kandiduje, a ešte sa tým aj zviditeľní. Nechcel ani to, aby sa mu rátali nejaké výdaje do kampane,” hovorí pre Denník N šéf domáceho spravodajstva Respektu Ondřej Kundra.

Ak bude Babiš kandidovať, výdaje do kampane zrejme neobíde. Do kampane sa mu dokonca môže zarátať aj časť kampane Za Babiša bolo lepšie, počas ktorej obchádza Česko na karavane.

Jan Outlý z Úradu pre dohľad nad hospodárením politických strán a hnutí spresnil, že kandidátom sa do nákladov započítavajú aj výdaje použité v kampani, ktoré si kandidáti zadovážili ešte pred jej štartom. „Typicky: kúpim si karavan pred vyhlásením volieb, a potom ho používam na kampaň. Nezohráva rolu, že som ho kúpil pred kampaňou, maximálne sa dá uvažovať o pomernej sume,” hovorí Outlý.

View this post on Instagram

A post shared by Andrej Babiš (@andrejbabis)

Babiša môže čakať Ficov scenár

Kampaň expremiéra Za Babiša bolo lepšie môže byť len udržiavacia, no šancu stať sa prezidentom by si zrejme nenechal ujsť. Bývalého premiéra by podľa posledného prieskumu volilo 20 percent Čechov a pre 41 percent prichádza jeho voľba do úvahy.

Oproti generálovi Petrovi Pavlovi by ho však nevolilo 57 percent Čechov, zatiaľ čo Pavel je neprijateľnou voľbou len pre 34 percent.

Práve títo dvaja kandidáti majú už niekoľko mesiacov najvyššiu šancu stretnúť sa aj v druhom kole volieb. Tu však prieskum ukazuje, že Babiš je pre Čechov neprijateľnejšou možnosťou ako Pavel. Hlas by mu dalo 32 percent voličov, kým Pavlovi 49 percent.

„Mohlo by sa mu stať niečo veľmi podobné ako Robertovi Ficovi. Má veľa sympatizantov, ale aj veľké krídlo odporcov,” myslí si Kundra.

Aj v prípade neúspechu by si však Babiš podľa neho našiel vysvetlenie, ktoré by bolo pre neho výhodné. Mohol by tvrdiť, podobne ako Fico po neúspešných voľbách v roku 2014, že ľudia si ho radšej zvolili za premiéra a jeho voliči si ho prajú viac v snemovni ako na hrade. Kundra si tiež myslí, že Babiš by ešte v čele ANO skúsil aj nasledujúce voľby do parlamentu v roku 2025.

Podľa Kundru bude expremiér v kampani profitovať hlavne z kritizovania súčasnej vládnej koalície a bude vystupovať ako zástanca ľudí, ktorí schudobneli. Jeho nevýhodou môže byť aj jeho príslušnosť k ŠTB, ohľadom ktorej prehral súd s Ústavom pamäti národa v Bratislave.

Je zároveň pravdepodobné, že na ohlásenie kandidatúry vyčkáva aj kvôli súdu v kauze Čapí hnízdo, ktorý ho čaká v septembri. Ondřej Kundra si však myslí, že kauza s európskymi dotáciami už nebude mať na voličov veľký vplyv a prvoinštančné odsúdenie pred voľbami nemusí dramaticky zamiešať výsledkom a priebehom volieb.

Plus a mínus pre Pavla

Najväčšiu šancu stretnúť sa v prípadnom druhom kole volieb s Andrejom Babišom má generál Petr Pavel. Jeho šance sú celkom slušné a je momentálne najzvažovanejším kandidátom. Do úvahy prichádza až pre 50 percent Čechov a určite by ho volilo 16 percent voličov.

Respondenti sa celkovo prikláňajú skôr k prozápadne orientovanému prezidentovi, ktorý má nejakú politickú skúsenosť, ale nie je príslušníkom žiadnej strany, čo Pavel spĺňa. Nielenže prekáža najmenšiemu počtu voličov, ale nad jeho voľbou uvažujú aj voliči ANO a SPD.

V Pavlov prospech hrajú aj obavy Čechov z Ruska spojené s vojnou na Ukrajine a výbuchom muničného skladu vo Vrběticiach, za ktorým stála ruská tajná služba.

„Generál Pavel je odborník na túto tému. Bol náčelníkom generálneho štábu a neskôr bol aj predsedom vojenského výboru NATO. Môže byť braný ako niekto, kto má vyššie kompetencie v tomto ohľade. Zároveň sa nikdy po roku 1989 nenamočil do politiky, takže sa s ním neťahajú problémy nejakej politickej strany a nie je to už opozeraná tvár,” dodáva Kundra.

Čo však Pavlovi môže priťažiť, je jeho komunistická minulosť. Počas socializmu bol členom komunistickej strany a vyčíta sa mu aj to, že si vybudoval kariéru v armáde totalitného štátu. Pavel sa obhajuje tým, že následne niekoľko rokov pracoval v armáde demokratického štátu a pôsobil aj v NATO.

Že by sa Andrej Babiš snažil na Pavla jeho minulosť vytiahnuť, vidí Kundra ako nepravdepodobné. Hlavne po tom, ako Babiš neuspel na súde s Ústavom pamäti národa o jeho komunistickej minulosti.

„Andrej Babiš má sám maslo na hlave. Akurát pri tejto téme spravia Babišovi službu iní Pavlovi odporcovia,“ dodáva Kundra.

Nerudovej chýba Čaputovej príbeh, Fischerovi charizma 

V počte preferencií posilnila aj rektorka Mendelovej univerzity v Brne Danuše Nerudová a senátor Pavel Fischer.

Vzhľadom na to, že vládna koalícia Spolu stále nepostavila svojho kandidáta, je možné, že ním bude práve Fischer. Podľa informácií Aktuálně.cz by mu však mohlo priťažiť, že nie všetci členovia vládnej koalície sú presvedčení o ňom ako o prezidentovi aj vzhľadom na to, že v posledných prezidentských voľbách skončil tretí. Fischerovi niektorí vyčítajú aj to, že mu na rozdiel od Babiša, Pavla aj Nerudovej chýba charizma.

Podľa Kundru by však Fisherovi mohla podpora Spolu len priťažiť.

„Neviem, či mať za sebou súčasnú vládu vo voľbách je najlepším kritériom. Pre kandidáta môže byť spojenie s touto vládou v čase zdražovania skôr nevýhoda,” hovorí novinár.

Danušu Nerudovú zvykli novinári spočiatku prirovnávať k slovenskej Zuzane Čaputovej. Zrejme preto, že je jedna z mála žien, ktorej sa podarilo v preferenciách obsadiť predné priečky. Jej príbeh však nie je taký silný ako v prípade slovenskej prezidentky.

„Zuzana Čaputová je žena, ktorá sa angažovala na lokálnej aj občianskej úrovni. Danuše Nerudová môže byť do istej miery vnímaná ako elitárka, ktorá sa pohybovala vo vysokých poschodiach. Poľahčujúce môže pre ňu byť to, že ešte nerobila politiku. Nepochybne jej ide aj kontaktná kampaň, kde na ľudí pôsobí príjemným dojmom,” hovorí Kundra.

Či sa môže Danuša Nerudová ako prvá žena v histórii Česka dostať až na prvé dve miesta, vidí momentálne skôr ako nepravdepodobné. V prieskume STEM/MARK by ju volilo deväť percent, rovnako ako Fischera, senátorku Miroslavu Němcovú z ODS alebo predsedu senátu Miloša Vystrčila, ktorí ešte kandidatúru zvažujú.