Najviac sme hrdí na to, čo nás stálo veľa úsilia. Čo sú dobré bremená a prečo sa ich oplatí niesť

Ľudia si však vyvinuli frustráciu z čohokoľvek, čo nejaký čas trvá, vraví Christina Crooková, kanadská autorka, ktorá sa dlhodobo venuje vzťahu medzi technológiami a radosťou.

„Žijeme veľmi povrchné životy, v ktorých na seba neberieme vôbec žiadne bremená, pretože sa nám zdá, že je takmer nesprávne, aby čokoľvek bolo ťažké,“ hovorí a pripomína, že veci, na ktoré sme v živote najviac hrdí – zabehnutý maratón, výchova dieťaťa či napísaná kniha, si vyžadovali veľké úsilie.

V rozhovore sa okrem iného dočítate:

• čo sú to dobré bremená a ako sa líšia od tých zlých;
• prečo sa i pri nesení dobrých bremien môžeme cítiť zle;
• ako s naším odporom k bremenám súvisia technológie;
• čo môžeme robiť pre to, aby sme mali dobrých bremien v živote viac;
• a čo o nás vôbec hovorí fakt, že si musíme pripomínať to, že tie najlepšie veci sú také náročné.

Keď poviete slovo „bremeno“, automaticky si ako prvé predstavím niečo nepríjemné – ťažký batoh, ktorý ma tlačí do ramien, nechce sa mi vláčiť, som unavená. Čo ako prvé napadne vám?

Ešte nedávno by mi napadlo niečo podobné – niečo náročné, niečo, čomu by som sa mala vyhýbať.

Po tom, čo som napísala svoju poslednú knihu, mi však napadne i nová definícia tohto slova – a tou je „kapacita“. Keď nad týmto slovom teda premýšľam dnes, už si predstavím niečo, čo na seba beriem vedome – niečo, čo zvyšuje moju kapacitu na lásku, kreativitu a starostlivosť.

Práve téma, že i keď si to možno neuvedomujeme, bremená v živote môžu byť aj dobré, je vo vašej novej knihe ústredná. Odkazujete v nej na filozofiu nemeckého filozofa Alberta Borgmanna. Mohli by ste priblížiť, čo presne konceptom „dobrých bremien“ myslel?

Borgmann prišiel s konceptom dobrých bremien v roku 1984 vo svojej knihe Technológia a charakter súčasného života. Hovorí v nej o tom, ako nás technológie neustále tlačia k tomu, aby sme sa bremien vyvarovali – aby sme sa vyhýbali všetkému, čo je nepohodlné, nepríjemné alebo mimo našej kontroly.

Borgmann vo svojej knihe obhajuje myšlienku, že existujú i bremená, ktoré by sme si mali ceniť – a obvykle majú do činenia s aktivitami, ktoré nás zmysluplným spôsobom spájajú s inými ľuďmi alebo s okolitým svetom.

Sú to veci, pri ktorých keď prekročíte určitú hranicu, esencia bremena z nich zmizne: napríklad keď pripravíte jedlo pre svoju rodinu a nakoniec sa všetci stretnete pri spoločnom stole alebo keď napíšete svoje myšlienky do listu milovanej osobe a ten list dokáže urobiť radosť aj po rokoch či dokonca celých desaťročiach.

Aké sú teda konkrétne rozdiely medzi dobrými a zlými bremenami? Čo ich od seba odlišuje?

Presne túto otázku som Borgmannovi položila i ja. Povedal mi – a dnes v to verím i ja -, že dobré bremená sú tie, ktorých by sme sa nemali chcieť zbaviť. Pretože sú to práve ony, čo nám v skutočnosti dávajú najväčší zmysel.

Každý, kto má akýkoľvek dlhodobý vzťah, a je jedno, či je to s rodičom, manželom alebo milencom, vie, že