Politické odpustenie vyvoláva pochybnosti, vhodnejšie je hovoriť o zmierení
Politická prax dosvedčuje, že je reálna pochybnosť o úprimnosti slov o odpustení a že pri používaní jazyka odpustenia dochádza k nedorozumeniam.
Autor je publicista
Odpustenie je hlboko vnútorný osobný akt. Slobodný, nezištný a nevynútiteľný. Má však miesto aj v politickej sfére? V priestore, kde nejde o vzťah medzi dvomi osobami, ale medzi politickými subjektmi?
Môže mať udalosť či gesto odpustenia takúto inštitucionalizovanú podobu? Nebude len teatrálnym gestom a cynickým politickým kalkulom?
Tieto i mnohé ďalšie otázky sa vynárajú v súvislosti s Matovičovými slovami o odpustení a odkazoch smerom ku koaličnému partnerovi.
Presah témy odpustenia z vnútornej osobnej roviny do politickej sa pôvodne udial v kontexte povojnových úvah o vyrovnávaní sa s holokaustom. Boli to zároveň morálno-filozofické úvahy a diskusie o tom, či možno neodpustiteľné zločiny odpustiť alebo nie. Tieto diskusie postupne otvorili priestor na uvažovanie o téme odpustenia aj v bežnejšom kontexte politiky, teda mimo krajných situácií.
