Amerikanista Beneš: Interrupcie dnes zakazujú štáty, v ktorých bolo legálne otroctvo

Koncom minulého storočia Donald Trump hovoril, že je silným podporovateľom práva na potrat. Keď sa rozhodol kandidovať za prezidenta, jeho rétorika sa zmenila.

Amerikanista Jan Beneš z Ostravskej univerzity pred voľbami v roku 2016 študoval v Texase. „Rozprával som sa s množstvom starších ľudí, pre ktorých bola Trumpova politika absolútne neprijateľná. Lenže potom sa začal spájať s evanjelikálnymi elitami,“ hovorí.

Trump sľuboval, že na najvyšší súd nominuje sudcov, ktorí zrušia federálne právo na interrupciu. Svoje slovo dodržal a výsledok sa dostavil minulý týždeň zrušením kľúčového verdiktu Roe vs. Wade.

Viaceré konzervatívne štáty sa na to pripravovali a medzičasom zaviedli úplný zákaz interrupcií. Naopak, liberálne štáty sľubujú uvoľnenie potratovej politiky.

Amerikanista Beneš vysvetľuje, že štiepenia americkej spoločnosti majú pôvod ešte v období, keď sa rušila segregácia a menšiny vrátane žien získali občianske práva. V rozhovore hovorí aj:

• prečo najvyšší súd „tak trochu strčil hlavu do piesku“;
• ktorých žien sa dotkne jeho verdikt najviac;
• v čom vidí paralely medzi zrušením Roe vs. Wade a zákonmi o otroctve z 19. storočia;
• či súd konal na politickú objednávku;
• či bude nasledovať zákaz antikoncepcie a obmedzenie práv LGBTQ+ komunity.

V poslednom štvrťstoročí dochádza z globálneho hľadiska k výraznému uvoľňovaniu potratovej politiky. Tento trend je výrazný aj na americkom kontinente, kde interrupcie sprístupňujú aj konzervatívne krajiny ako Mexiko, Argentína či Kolumbia. Zdá sa však, že Spojené štáty sa vybrali opačnou cestou. Čím to je?

V latinskoamerických krajinách, ktoré ste spomenuli, majú výrazné zastúpenie organizácie žien. Naopak, v Spojených štátoch sú mimoriadne silné rôzne konzervatívne skupiny, ktoré sú občas nesúrodé, no inak nesmierne efektívne.

Táto pestrá koalícia, ktorá zahŕňa rozličné sily od kresťanskej pravice cez mimoriadne konzervatívnych evanjelikálov až po libertariánov, pracovala na zákaze federálneho práva na interrupciu päť desaťročí. Vôbec sa pritom nepozerala na to, čo sa dialo v okolitom svete. Tieto skupiny veria, že presadzujú víziu akejsi „skutočnej Ameriky“, v ktorej bude ich verzia kresťanstva zohrávať dominantnú úlohu v morálnej, politickej aj kultúrnej sfére.

Podstata spočíva v tom, že tento veľmi špecifický segment populácie má momentálne päť zástupcov na najvyššom súde. Tí získali moc a dostali možnosť rozhodovať aj o otázke interrupcií.

Súvisel vznik tejto nesúrodej koalície s verdiktom Roe vs. Wade, ktorým najvyšší súd v roku 1973 garantoval americkým ženám ústavné právo na interrupciu?

Historici sa na to pozerajú rôzne. Vo všeobecnosti sa však pôvod tejto koalície dá hľadať už v 40. rokoch, keď sa rozprúdili diskusie o segregačných zákonoch či legislatíve, ktorá zakazovala ženám chodiť na vysoké školy alebo otvoriť si vlastný bankový účet. Boli to skupiny, ktoré boli proti uvoľňovaniu pravidiel a veľkým zmenám v spoločnosti.

Videli sme to aj v 60. rokoch po nástupe Johna Fitzgeralda Kennedyho a sociálnych balíčkoch jeho nástupcu Lyndona Johnsona. Obrovská časť ľudí predovšetkým na juhu mala pocit, že Washington zasahuje do záležitostí, ktoré presahujú jeho kompetencie.

Vo všeobecnosti však ide stále o tých istých ľudí, ktorí veria v segregáciu na rasovom základe a sú presvedčení, že žena by nemala mať také silné postavenie v spoločnosti. Dôkazom je napokon aj oslabenie ochrany volebných práv menšín alebo sudkyňa najvyššieho súdu Amy Coney Barrett dosadená Donaldom Trumpom, ktorá bola členkou kresťanskej polosekty Ľudia chvály. Tá pritom priamo hlási, že žena by vo vzťahoch nemala zastávať dominantnú pozíciu.

V Spojených štátoch sa teda vytvorila mimoriadne zaujímavá skupina ľudí, ktorá spočiatku volila demokratov, no od 50. do 80. rokov sa presunula k republikánom. Verdikt Roe vs. Wade bol akousi poslednou kvapkou, ktorá ju sformovala.

V posledných desaťročiach bolo zvrátenie Roe vs. Wade jednou z hlavných priorít celej Republikánskej strany. Bol jej boj proti interrupciám autentický alebo skôr išlo o tému, na ktorej vedela efektívne mobilizovať svoje voličstvo?

Pre republikánov ide minimálne od éry Ronalda Reagana o top agendu. Táto otázka ich vždy zaujímala a dobre si uvedomovali, že na nej vedia aktivizovať predovšetkým evanjelikálov na juhu a stredozápade krajiny.

Okrem toho je to téma, pri ktorej vedia poukazovať na údajný úpadok americkej civilizácie. Pomáha im presadzovať naratív, že Washington ovládajú liberálne elity, ktoré nevnímajú tradičné hodnoty zvyšku krajiny.

Aktivita Republikánskej strany mi však v poslednom desaťročí pripadala autentická. Jednotlivé súdy či kongresy v konzervatívnych štátoch postupne obmedzovali interrupčné práva tak veľmi, že Roe vs. Wade strácal na efektivite. V žiadnom prípade nechcem zľahčovať dôsledky zrušenia tohto verdiktu, ale v mnohých štátoch bol prístup k potratom už aj tak mimoriadne náročný.

Môžete byť trochu konkrétnejší?

Predstavme si to na príklade Texasu, kde sa postupne obmedzovali lokality, v ktorých sa mohli nachádzať interrupčné kliniky. Upravovali sa aj podmienky, za ktorých sa potraty mohli vykonávať, či spôsob, akým lekári pristupovali k ženám. Podstatou bolo v každom prípade čo najviac im sťažiť prístup k interrupciám.

Už viackrát sme spomenuli Roe vs. Wade. Zdá sa mi, že niektorí mylne predpokladajú, že najvyšší súd jeho zvrátením zakázal interrupcie v celých Spojených štátoch, hoci v skutočnosti „iba“ zrušil federálne právo na potrat. Skúste nám vysvetliť, čo presne sa minulý piatok stalo. 

Konzervatívna, alebo skôr regresívna väčšina najvyššieho súdu rozhodla