Denník N

Súťaž na kompu mohla byť dopredu jasná pre tvrdé podmienky

Nová kompa. Foto - vvb.sk
Nová kompa. Foto – vvb.sk

Štátna firma nastavila na miliónový tender na prevádzku kompy prísne pravidlá. V hre zostala len firma, ktorá si predtým nechala postaviť kompu.

Súťaž za desiatky miliónov eur na prevádzkovanie kompy cez vodné dielo Gabčíkovo vyvoláva otázku, či mala vopred známeho víťaza. Okrem väzieb medzi firmami v pozadí a podpismi ľudí, s ktorými podnikal minister obrany Martin Glváč, je zvláštny aj samotný tender a to, ako ho obhajuje riaditeľ Vodohospodárskej výstavby (VV) Ladislav Lazár (Smer).

Na prípad upozornili poslanec strany Most-Híd Árpád Érsék a blogerka Veronika Remišová, ktorá o ňom hovorila na tlačovke OĽaNO. Podľa Remišovej prepočtov ide o zákazku za približne 50 miliónov eur.

Zákazka na prevádzku kompy je výsledkom „medzinárodnej súťaže“, hovoril o biznise do roku 2030 Lazár. Vravel aj o tom, že sa do nej prihlásili traja záujemcovia.

„Bola tam normálna súťaž, normálny tender. Mohli sa prihlásiť z celej Európskej únie, respektíve z celého sveta. Bol tam dostatočný čas, začalo sa to ešte v novembri 2014,“ vysvetľoval.

Konkurovať bolo ťažké

V skutočnosti však bolo pre slovenské firmy mimoriadne ťažké, ak nie nemožné, aby sa do tendra mohli prihlásiť alebo súperiť s víťaznou firmou Ponton City. Podozrenia vyplývajú z časovej súslednosti a podmienok súťaže, ktorú nastavila firma riadená nominantom ministra životného prostredia Petra Žigu.

VV informovala prípadných záujemcov, že nejaká súťaž bude, predbežným oznámením 3. novembra 2014. Súťaž vyhlásila štátna firma vo vestníku 23. februára 2015 a záujemcovia mohli ponuky predkladať do 8. apríla.

Zmluvu s Ponton City podpísali 26. júna a už od 1. júla kompa brázdila vodným dielom.

Čo je na tom zvláštne? Fakt, že kompa stojí najmenej státisíce eur a plavidlá, ktoré spĺňajú podmienky od štátnej firmy, sa po Európe len tak nepovaľujú.

Od vyhlásenia súťaže 23. februára so základnými podmienkami až do odovzdávania ponúk 8. apríla uplynulo len niečo vyše 40 dní. Za ten čas musel záujemca zohnať milión eur na zábezpeku, najviac dva roky starú kompu s pohonom najmenej dvoch motorov, ktoré však silu neprenášajú lodnou skrutkou.

Musia mať pohon pumpou alebo vodometom, maximálny ponor jeden meter či priestor na odkladanie bicyklov a na sedenie cestujúcich krytých strieškou v rozsahu minimálne 50 percent plochy pre cestujúcich.

Zvláštnosťou číslo jedna je, že Ponton City jednu takú kompu náhodou mal. Podľa dokumentov sa jej stavba skončila práve vo februári.

Zvláštne pôsobia aj ďalšie podmienky pre účasť v súťaži. Jednou z nich je finančná zábezpeka v obrovskej sume milión eur. Bez peňazí vložených na špeciálny účet súťažiť nemohol nikto.

Foto - vvb.sk

Foto – vvb.sk

Miliónová zábezpeka

Ján Dubiš, ktorý sa s firmou JDK Czech Republic chcel do súťaže tiež prihlásiť, si len vybral súťažné podklady. Zistil, že by do nej ísť nemohli.

„Boli tam veľmi tvrdé podmienky, ktoré sa týkali finančného zabezpečenia, pokiaľ si pamätám. Ani technické podmienky by sme s kompou nesplnili,“ povedal.

Vraví, že výroba takéhoto plavidla stojí okolo milióna eur a len jeho stavba trvá pol až trištvrte roka. Sériová výroba lodí v tomto regióne neexistuje, každé plavidlo sa vyrába na mieru a podobná kompa je na Slovensku po výrobe len ťažko predajná, pokiaľ nemá vopred určené využitie. Vyrobiť ju „do zásoby“ tak nemá ekonomické opodstatnenie.

Okrem JDK a Ponton City si súťažné podmienky vyzdvihol aj štátny Slovenský vodohospodársky podnik, ktorý kompu prevádzkoval od roku 1992. „Po podrobnejšom analyzovaní týchto podkladov sa zistilo, že nespĺňame niektoré požadované kritériá, tak sme sa do súťaže neprihlásili,“ odpísal jeho hovorca Ľuboš Krno. Ich kompa má 23 rokov, takže nespĺňala kritériá.

Hurá s kompou do Európy

Najzaujímavejšie pôsobí požiadavka VV na kapitána kompy, ktorá pláva po umelom toku 559 metrov tam a po rovnakej trase späť. Žiadala od uchádzačov, aby mali zamestnanca so skúšku na funkciu lodného kapitána I. triedy.

„Slovenský vodohospodársky podnik na prevádzku svojich plavidiel využíva len lodných kapitánov II. triedy,“ opisoval jeho hovorca ďalšiu podmienku, pre ktorú do súťaže nemohli.

Kapitán II. triedy má podľa zákona oprávnenie samostatne viesť plavidlo s vlastným pohonom „na vodných cestách v Slovenskej republike a na Dunaji v úseku riečnych kilometrov 1 880,20 – 1 708,20“, teda po celej slovenskej trase Dunaja. Kapitán I. triedy môže viesť plavidlo „na splavnom úseku Dunaja a na ostatných vodných cestách členských štátov EÚ okrem Rýna a vodných ciest námorného charakteru“.

Vedel Ponton City o podmienkach skôr, a tak mohol ísť do súťaže sám? „O tom, že tu treba novú kompu, tu vedeli všetci desať rokov, o tom, že sa reálne pracuje na kompe, sa vedelo minimálne od októbra 2012, ale tie finálne podmienky – aká je veľká, ako má fungovať, systém prednostného riadenia, tie si vybrali obce, nie Vodohospodárska výstavba, nie ja, nie manažéri v podniku,“ hovoril Lazár.

Tvrdil však, že súťaž bola férová, hoci pripustil, že s Ponton City a jej materskou firmou Slovenská plavba a prístavy (SPaP) komunikovali. „Viete, ako sme na nich prišli? No jasne, že by sme na nich v živote neprišli, že máme oslovovať Ponton City. My sme oslovili spoločnosť SPaP ,“ hovoril.

Na otázku Denníka N, prečo oslovovali firmy, keď sa majú hlásiť do súťaží samy, však povedal, že nešlo o súťaž na kompu, ale o predchádzajúcu súťaž, ktorá sa týkala čistenia koryta.

Lazár sa stal riaditeľom VV v roku 2012 bez výberového konania. Umožnila mu to diera v zákone a rozhodnutie jeho rodáka z Košíc Petra Žigu.

Na jeden deň sa totiž stal zamestnancom a potom konkurz absolvovať nemusel. Šéf štátnej firmy bol predtým poslancom Smeru, košickým viceprimátorom a šéfoval štátnej Teplárni Košice.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na dennike.sk

Kauza kompa

Ekonomika, Slovensko

Teraz najčítanejšie