V redakciiMinister Lengvarský: Matovič mi do očí nepovedal, že mám odísť, ale niektorí ľudia už dostali ponuku (+ video)

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Prečítajte si viac o počúvaní Denníka N.

Vychutnávajte si každý deň plnými dúškami so svetovo ocenenou kávou a darčekmi od EBENICA COFFEE.

Rozhovor s ministrom zdravotníctva Vladimírom Lengvarským (nominant OĽaNO) sme robili v stredu ráno. Lengvarský vtedy ešte predpokladal, že v ten istý deň prebehne aj rokovanie vlády, na ktorom mal byť schválený návrh, ktoré nemocnice sa majú postaviť z plánu obnovy. Rokovanie vlády sa konalo, ale nakoniec sa na ňom o nemocniciach nehovorilo. Návrh sa presunul už štvrtýkrát. Zatiaľ nie je jasné, kedy o ňom vláda bude rokovať.

V rozhovore minister hovorí o tom, kto by ho mal nahradiť,

  • či si dá štvrtú dávku vakcíny a či budú v lete povinné rúška,
  • aké nemocnice by mali byť postavené z plánu obnovy,
  • ale aj to, ako vníma, že na rokovania o nemocniciach si premiér zavolal Andreu Kalavskú a či ho má nahradiť práve ona.

Chcete ešte zostať ministrom zdravotníctva?

Samozrejme, že áno.

Nemáte toho dosť?

Pri každej práci sú chvíle, keď si poviete, že toho máte dosť. Keď som do funkcie išiel, vedel som, že to nebude ľahké. Rátalo sa s tým, že občas toho budem mať dosť, ale zatiaľ sa veci, ktoré máme robiť, robia celkom fajn. Verím, že to tak bude aj pokračovať.

Aj v tejto atmosfére tak hodnotíte vašu prácu ako fajn?

Z hľadiska ministerstva zdravotníctva a toho, čo sa nám za rok podarilo s kolegami spraviť, sa veľa vecí pohlo. Napríklad optimalizácia siete nemocníc, minulý týždeň bol schválený zákon o lieku. Dnes by mal parlament schváliť zákon o dlhodobej a paliatívnej starostlivosti. Veci bežia a áno, niektoré sú viac viditeľné – ako nemocnice. Pri iných zasa nie je taký veľký záujem médií, ale sú dôležité.

Napríklad zákon o dlhodobej starostlivosti je tiež míľnikom z plánu obnovy, na základe ktorého môžeme čerpať prostriedky na mobilné hospice a ďalšie veci. Paralelne bežia viaceré procesy. Novela zákona o lieku je mimoriadne dôležitá vec a v priebehu pol roka až roka to bude pre pacientov znamenať menej problémov. Dúfam, že budeme dobiehať vyspelé štáty, až sa na ne v prístupe k inovatívnym liekom dotiahneme. Chápem, že nemocnice sú najviac, keďže sa tu 30 rokov nič nepostavilo. Zákony prechádzajú a práca má zmysel.

Do popredia sa dostávajú aj otázky o vašom zotrvaní na poste ministra. Igor Matovič v utorok povedal, že v hnutí majú dve mená, ktoré by vás mali nahradiť. Poznáte ich?

Nie.

Takže neviete, či ide o Andreu Kalavskú a Michala Pišoju, ktorý vedie sieť nemocníc Agel?

Tie mená neviem, nik mi ich nepovedal. Nejaké mená som počul aj ja, ale s ľuďmi, ktorých ste spomenuli, som hovoril a myslím si, že to nie sú tie správne mená.

Andrea Kalavská je súčasťou rokovaní o nemocniciach z plánu obnovy, je to tak?

Áno. Pani Kalavská pripravovala reformu nemocníc – stratifikáciu, ktorá vtedy, bohužiaľ, neprešla. Pán premiér ju pozval na rokovania. V princípe potvrdila, čo ministerstvo zdravotníctva navrhovalo, a oceňujem jej konštruktívny prístup. Nebolo to smerované tak, aby bola ministerka. Ostatné otázky sú na ňu. Vychádzame korektne a jej rady budem kedykoľvek brať do úvahy. To, čo sme na ministerstve doteraz vypracovali, potvrdila a povedala, že toto je správna cesta.

Video: Minister Lengvarský: Niektorí ľudia už dostali ponuku na moje miesto (autorky: Martina Koník, Veronika Folentová)

 

Ako vnímate, že si premiér zavolá na rokovania Andreu Kalavskú ako bývalú ministerku a ako poradkyňu si vzal Helenu Hlubockú, asistentku Mareka Krajčího? Nevnímate to ako prejav nedôvery od premiéra?

Nemocnice sú veľmi viditeľné, ja to chápem.

Ide o veľa peňazí.

Necelá miliarda nie je až tak veľa peňazí, keď sa pozrieme na celý plán obnovy a obrovský investičný dlh, ktorý máme. Ide skôr o mediálnu viditeľnosť. Je jasné, že na všetkých sa nedostane. Máme vyše 80 projektov, v rôznom štádiu vývoja za 3,2 miliardy. A máme 870 miliónov. Beriem to tak, že je tu snaha posúdiť všetky možnosti využitia peňazí a procesov výberu. Aby bolo jasné a transparentne povedané: „Áno, tieto projekty budú z týchto príčin uprednostnené a niektoré nebudú“.

Posúdenie môžete urobiť na ministerstve. Nevnímate to od premiéra tak, že mu nestačí vaše slovo, ak tam potrebuje mať bývalú ministerku aj zástupkyňu bývalého ministra?

Neberiem to tak. Vnímam to ako príspevok do diskusie. Iní ľudia môžu mať iné názory, môžu sa na to pozerať inak. Ministerstvo má nejaký názor, ale ak sa nájde lepšia, rýchlejšia alebo lacnejšia cesta, nebránim sa jej. Ak niekto príde s dobrým návrhom, nie je dôvod, aby sme ho prehliadali.

Ako vnímate to, keď počúvate tlačovú besedu ministra financií, na ktorej hovorí, že majú za vás náhradu a netají sa tým, že by ste mali skončiť?

Ako názor predsedu strany, ktorá ma nominovala na tento post. Kým nebudem konkrétne konfrontovaný s touto situáciou, nemám dôvod to riešiť. Pán minister z titulu predsedu hnutia OĽaNO na to má nárok. Vo vláde je mojím šéfom premiér. Zatiaľ táto otázka nebola na stole. Snažím sa nezaoberať vecami, ktoré v tejto chvíli nie sú podstatné. Ak ten čas príde, príde. Verím, že to bude s koncom volebného obdobia. Pokiaľ nie, budem sa s tým musieť vyrovnať. Pre mňa nie je podstatné, aby som sa zaoberal otázkami, ktoré ma odvádzajú od iných povinností. Na ministerstve je dosť práce, aby som sa týmto zaoberal.

Nevstupuje to aj do vašich rokovaní so zdravotníkmi, poisťovňami poskytovateľmi? Nevnímajú vás tak, že ste jednou nohou na odchode?

Určte nie.

Povedal vám niekedy Igor Matovič do očí, že by ste mali odísť, alebo by vás chcel vymeniť?

Nie.

Dozvedáte sa to len z tlačoviek?

Zatiaľ áno.

Ako to vyzerá, keď spolu rokujete?

Naše rokovania boli doteraz vždy za prítomnosti iných ľudí. Na začiatku roka sme rokovali veľmi intenzívne, často a dlho. Rokovania boli konštruktívne a k tejto téme sme sa nikdy nedostali. Nebol na to ani dôvod. Ja sa touto otázkou nejako výrazne nezaoberám.

Andrea Kalavská počas prvej vlny pandémie koronavírusu spolupracovala s premiérom Igorom Matovičom. Foto N – Tomáš Benedikovič

Ani ste sa ho na to nikdy nepýtali? Alebo na to, kto vás má nahradiť? Nezaujíma vás to?

Tí ľudia sa väčšinou ozvú sami. Možno sú aj iní, ako tí, o ktorých hovorili. Samozrejme, pýtal som sa na to pána premiéra, a ten povedal, že sú to veci, ktoré bežia, ale v princípe mám pracovať ďalej.

V pozadí teda prebiehajú rozhovory o tom, kto vás nahradí?

Je to možné. Nezaujímam sa o to. Môžem sa na to spýtať, ale v tejto chvíli nevidím racionálny zmysel v tom, aby som sa zaoberal vecami, ktoré idú mimo mňa. Mám na ministerstve zdravotníctva nejakú úlohu, snažím sa ju plniť.

Keď vám premiér povedal, že veci bežia, čo to znamená?

Stali sa.

Takže padla ponuka pre niektorých ľudí?

Áno. Asi hej.

V takejto chvíli nechcete radšej odísť sám?

Som tam preto, aby sa zdravotníctvo pohlo správnym smerom. Pokiaľ vidím šancu, že to je možné, budem sa zaoberať zdravotníctvom a nie tým, kto ma nahradí. Niekto ma raz nahradí, to je jasné. Večne tam nebudem. V tejto chvíli to pre mňa nemá takú hodnotu, aby som sa tým zaoberal. Keď rozhodnutie príde, príde. Máme teraz na starosti nemocnice, zákon o dlhodobej starostlivosti. Ideme krok po kroku, aby z toho bol nejaký efekt.

Boli ste trikrát na vláde s materiálom ohľadne návrhu, kde postaviť nemocnice z plánu obnovy. Trikrát od vás chceli ďalšie dopracovania. Nechcú vaši kolegovia prijať ten materiál, alebo neviete pripraviť dostatočne dobrý materiál?

Materiál bude na vláde dnes (v stredu) a pevne verím, že bude prijatý (napokon sa o tom nerokovalo, pozn. red.). Projektov je viac ako zdrojov. Musíme vychádzať z toho, čo je možné. Reálne je možné spustiť tieto dva projekty – Martin a Rázsochy. V septembri bude nasledovať výzva, kde definujeme kritériá, na základe ktorých pridelíme prostriedky, a postupne spustíme projekty. Každý koaličný partner má svoju predstavu o veciach. SaS má inú predstavu o Rázsochách.

Aby boli financované zo štátneho rozpočtu a nie z plánu obnovy?

A či by vôbec mali byť nejaké Rázsochy. To bola prvá myšlienka, ktorá tam padla. A potom, že postavíme skelet, ktorý budeme o 20 rokov búrať. Ak by sme sa k tomu postavili tak, že nebudeme nič stavať, lebo to aj tak nepostavíme, tak sa nepustíme do ničoho. Posedíme si na vláde a nič nespustíme, lebo čo ak to nepostavíme? Padla myšlienka aj platby z rozpočtu a možno o tom ešte budú pokračovať rokovania. Ak sa nájdu peniaze z rozpočtu, budem rád a asi každý bude rád, lebo by to pomohlo znížiť investičný dlh. Tieto dve nemocnice sú aj v programovom vyhlásení vlády.

Hovoríte o Rázsochách a Martine?

Áno. Som členom vlády, ktorá prijala programové vyhlásenie a tieto projekty tam sú. Urobili sme všetko, aby sme to splnili. Obstarávanie na Rázsochy, ktoré dlho stálo, sme dotiahli do úspešného konca a na stole je podpis zmluvy s projektantom. Ten bude mať rok na vytvorenie projektu. Potom sa môže súťažiť dodávateľ hrubej stavby. Toto sme dotiahli. Martin mal problémy s peniazmi na predprojektovú dokumentáciu, aj to sme vyriešili a veci bežia. Hľadali sa aj iné možnosti, lacnejšie, iné projekty aj zo zahraničia, o tom boli diskusie. Veci bežia tak, aby sme to, čo deklarujeme, stihli.

Pred tromi mesiacmi ste povedali, že to bude do pár týždňov, trikrát ste s tým boli na vláde…

Na vláde to bolo len raz.

Dali ste si sami termín, že 15. júna predložíte dokument na vládu, ale nezaradili ste ho, podobne ani neskôr. Materiál teda nie je dosť dobre pripravený alebo ide o politické doťahovačky, čo kde bude, lebo vaši koaliční partneri majú nejaké nároky?

Aj toto je v hre. Pán premiér to nechcel schvaľovať, ak by tam boli výhrady. Chceli sme, aby bola komunikácia v rámci koalície jednotná.

Foto N – Tomáš Benedikovič

Aké boli výhrady?

SaS ich komunikovala – to bolo o Rázsochách.

Bol problém len to, alebo aj to, že Veronika Remišová chcela nemocnicu v Prešove?

Áno, o tom bola diskusia ešte deň predtým. Aj to tam zaznelo. Trochu sa to uznesenie opraví, aby sa zohľadnil aj regionálny princíp. Bolo to v pláne, ale upravili sme to, aby boli spokojní aj partneri. Diskutovalo sa aj o iných zdrojoch, ak sa nájdu, spustia sa nové projekty ďalšími uzneseniami vlády. Dúfam, že Martin a Rázsochy pôjdu. Vzniká tu mylný dojem, že kým nie je uznesenie vlády, nič sa nedeje. Ale deje sa. Uznesenie vlády je potrebné, aby sme mohli žiadať o platby a aby sa tým mohli reálne kryť náklady. Či by bolo uznesenie prijaté pred dvoma týždňami, či bude v stredu alebo nedajbože o týždeň, projekty bežia a nestoja. V krátkej dobe sa podpíše zmluva s projektantom na Rázsochy, to môže byť aj bez uznesenia. Prebehla súťaž, skontroloval ju Úrad pre verejné obstarávanie a nič nebráni tomu, aby sme doriešili zmluvu. Podpíšem ju v stredu, možno vo štvrtok. A môže sa začať na tom pracovať. Len je dôležité, aby sme potom mali zdroje z plánu obnovy.

Máte nastavené kritériá na výber. Je správne, ak niekto príde a chce nemocnicu napríklad v Prešove?

Neviem, či to je správne, ale asi je to politika. O tom, že každý si podľa straníckej či regionálnej príslušnosti presadzuje veci. Nie je to len o nemocniciach, ale o všetkom.

A potom sa vyberú veci, ktoré nemusia byť najlepšie, ale ktoré žiadajú politici?

Keby som bol dnes v pozícii riaditeľa nemocnice v Ružomberku, tak by som zháňal kontakty na politické strany a hľadal možnosti, ako financovať nemocnicu v Ružomberku z plánu obnovy. Nevidím v tom nič, čo by v politike nebolo normálne.

Neprekáža vám to, že to takto funguje?

Nie, prečo by malo? Slušne sa porozprávame, vysvetlíme si veci, pokiaľ sa dá, pomôžeme. Pravidlá sú nastavené jasne. Vieme sa baviť o tom, aby sa pohli v nejakej časti, alebo aby sa niekam dostali a uvidíme, skúsime.

Je to potom o kvalite projektu a či to pacienti potrebujú, alebo o tom, aké dobré kontakty má nemocnica na politické špičky?

Nejde o to. Asi nik nemôže spochybniť, že na Slovensku netreba dve nemocnice, ale 30 alebo 50. Je otázka času, kedy budeme všetky nemocnice rekonštruovať alebo najlepšie stavať nanovo. Začalo sa to robiť teraz, lebo je plán obnovy a našťastie táto vláda si do programu dala, že postaví Martin a Rázsochy. Investičný dlh je obrovský. Projekty sa budú posudzovať prísne aj z pohľadu Optimalizácie siete nemocníc. Podľa počtu hospitalizácií a s predikciou do budúcnosti nám vychádza, že Prešov by mal mať 850-lôžkovú nemocnicu. Prešov nie je uletený.

Ale novú nemocnicu potrebujú aj v iných mestách.

Samozrejme. Nemocníc bude treba viac. Treba rekonštruovať Košice. Niektoré oddelenia sú katastrofálne. A tiež Banská Bystrica. Je to špičková nemocnica a tiež potrebuje zdroje. Minulé vlády schválili rôzne uznesenia, ktoré sú dodnes platné, a nič sa nestalo. Verím, že teraz sa niečo stane. Myslieť si, že Prešov niečo chce a nemá na to nárok, nie je pravda. Prešov má nárok. Je však iné stavať nemocnicu v Banskej Bystrici, kde treba iný typ zariadenia vzhľadom na špičkovosť niektorých výkonov, a iné je stavať nemocnicu v Prešove, ktorá má veľký spád, veľké množstvo pôrodov a potrebuje veľké detské oddelenie. Dáta, ktoré máme, hovoria, kde akú nemocnicu treba postaviť.

Odborníci hovoria, že by pomohlo, ak by bola zverejnená mapa, kde budú aké nemocnice. Nebolo by to lepšie, ak by bola zverejnená mapa s rozdelením nemocníc do kategórií?

Mapa v podstate je. Nehovoríme, že bude úplne kopírovať Optimalizáciu siete nemocníc, ale aj nemocnice, ktoré chceme podporiť, budú rozdelené do dvoch skupín. Jedna skupina budú nemocnice vyššieho typu – tretej a štvrtej kategórie. Druhá sú nemocnice prvej a druhej kategórie. Mimo Rázsoch budeme mať na nemocnice 300 miliónov eur. Budú sa zohľadňovať regionálne princípy aj to, aké postavenie bude mať v sieti, jej dôležitosť či predikcia do budúcnosti. Keď vypíšeme výzvu, budú sa nemocnice hodnotiť transparentne a povieme, prečo sme tie konkrétne vybrali.

Zaradenie nemocníc má byť zverejnené do konca roka. Ak by komunálne voľby neboli na jeseň, zverejnili by ste to skôr?

Nie, lebo teraz je v pripomienkovom konaní vyhláška, ktorá hovorí o kritériách, ktoré musia jednotlivé nemocnice spĺňať. Keď bude po pripomienkovom konaní, vyhlášku bude schvaľovať vláda, a vtedy budeme veľmi blízko ku konečnej verzii mapy. Ale zverejníme ju až po voľbách.

Prejde vám vyhláška na prvýkrát?

Neviem, či prejde na prvýkrát.

Dá sa pri súčasnom nastavení koalície zrealizovať reformy a robiť svoju prácu na takom problematickom ministerstve, ako je zdravotníctvo?

Verím, že ju robíme. Veľmi sa nezaoberáme spormi. Tie v koalícii sú, to sa nedá odškriepiť. Snažím sa vychádzať normálne s každým. Zdravotníctvo je komplexné a dotýka sa všetkých občanov. Bolo by zvláštne, keby niekedy neboli spory. Je tu veľa strán, odborníkov, sú tu štátni poskytovatelia, neštátni, poisťovne, ambulancie – je to trochu komplikovaný organizmus, ale snaha posunúť to niekam dopredu je pozitívna pre celý štát. Veci, ktoré boli na vláde či v parlamente, prešli na prvýkrát. Okrem nemocníc a verím, že to sa dorieši v stredu. Nie som člen strany ani predsedníctva, vnímam krízu, ale moje úlohy sú trochu iné. Mám sa venovať zdravotníctvu a ja sa mu venujem.

Napríklad Andrej Doležal pred troma týždňami v Sme hovoril, že toto je jeho posledná vláda a nebaví ho bojovať s vládou, pre úspech ktorej pracuje. Bolo to po sporoch s Igorom Matovičom…

Počúval som ten rozhovor a plne s ním súhlasím.

Ak by vám dal niekto ponuku v ďalšej vláde, či už pred voľbami alebo po voľbách, už by ste to neprijali?

Toto je moja prvá a posledná politická funkcia a tento názor som nezmenil. Cieľom je, aby som tanker nasmeroval tak, aby sa ťažko otáčal. Ak sa to podarí, budem spokojný a verím, že komukoľvek, kto príde po mne, bude stačiť dokončiť veci.

Predpokladáte, že ak by sa schválili Rázsochy a Martin, nebude odvaha to zrušiť?

Nebol by na to ani dôvod. Prečo by niekto rušil stavbu nových nemocníc? Nevidím to ani ako politicky rozumné. Budú mať šéfov tímov, termíny, ktoré majú stíhať. Výhoda je, že budú peniaze z plánu obnovy. Ak by to niekto zrušil, neprišlo by mi to rozumné a ani zmysluplné.

Pri Rázsochách je obava, že tu už roky skelet stál a musel sa zbúrať. Do polovice roka 2026 má stáť hrubá stavba. Kedy do Rázsoch príde prvý pacient?

Verím, že sa hrubá stavba dokončí do roku 2026, inak by som to nerobil. Budeme hľadať zdroje na dofinancovanie, čo môžu byť aj peniaze z EÚ, lebo je to koncová, vzdelávacia a výskumná nemocnica. Dúfam, že stavba sa začne, kým tu budem ja, zmluva sa podpíše v roku 2024. Paralelne sa tak môže riešiť aj kúpa prístrojov. Po dokončení hrubej stavby bude treba len prístroje, postele a infraštruktúru. To sa môže paralelne obstarávať z iných peňazí ako z plánu obnovy. Peňazí nebolo a nestavali sa nemocnice, ale systém je už tak nahnutý, že brzdiť túto alebo ktorúkoľvek inú stavbu by bolo politicky samovražedné.

Jedna vec je technika a vybavenie, druhá, či tam bude mať kto pracovať. V Bratislave onedlho naplno otvoria nemocnicu Penty Bory. Hlavný odborník pre chirurgiu Juraj Pechan sa obáva, že to veľmi ohrozí činnosť niektorých oddelení a nemocníc, ktoré sú už teraz na hrane. Rokujete s Bormi, koho môžu prijať, aby sa zachoval chod dôležitých oddelení?

Nerokujeme s nimi, je to otázka manažmentu nemocníc. Problém personálu tu bude, ale nemyslím si, že Bory zlikvidujú poskytovanie starostlivosti v Bratislave. S manažmentom nemocnice sa bavíme. Problém tu je, ale budú ho mať aj Bory. V ďalšom období sa zrejme budeme musieť dohodnúť aj s nimi, ako budeme koexistovať. Keď sa začnú stavať Rázsochy, môžeme sa baviť o tom, ako sa preskupí starostlivosť v Bratislave. Budúci rok pribudne 400 nových lôžok, nemôžeme ignorovať niekoho, kto pôsobí na trhu. Ide o to, aby pacienti dostali starostlivosť na maximálnej možnej úrovni. Niektorí zdravotníci avizujú odchody, budeme si musieť sadnúť a vyriešiť tento problém.

Ako si to predstavujete? V Univerzitnej nemocnici v Bratislave prebieha aj výučba, čo v Boroch môže byť problematické dohodnúť.

Slovenská zdravotnícka univerzita už o tom s nimi rokovala. Bory na to ešte úplne nemajú vybavenie. Jeden z dôvodov na stavbu Rázsoch je, že potrebujeme výučbové nemocnice. Preto chceme podporiť aj Martin, kde prebieha výučba. Ak nedáme kvalitné vzdelanie v kvalitných nemocniciach našim mladým lekárom a sestrám a iným zdravotníkom, nemôžeme očakávať, že tu všetci s radosťou ostanú. Vieme, v akom stave sú nemocnice v Starom Meste, na Kramároch, niektoré sú storočné budovy. Potom budeme musieť starostlivosť vyriešiť tak, aby pacient dostal to, čo má dostať, v priestoroch, ktoré zodpovedajú 21. storočiu.

V Univerzitnej nemocnici v Bratislave by sa niektoré oddelenia zavreli a starostlivosť by sa poskytovala na Boroch?

Je to jedna z možností. Bory rátajú so štandardnou starostlivosťou, nie superšpičkovými pracoviskami. Dnes to vnímame tak, že je to regionálna nemocnica druhého typu. Aj keď moderná, s urgentom a ambulanciami. O probléme vieme a musíme sa dohodnúť, ako budeme na trhu existovať.

Reálne hrozí, že po otvorení Borov bude Univerzitná nemocnica v Bratislave menšia ako dnes, lebo nebude mať dosť personálu?

Nepovedal by som, že bude menšia. Ak niekto preberie tú starostlivosť, tak áno. Je tu obmedzený počet lekárov a sestier, či budú v Boroch a poskytnú tam tú istú starostlivosť pre toho istého pacienta, je v princípe jedno. Len sa musíme dohodnúť, akým spôsobom to budeme robiť.

Do konca mesiaca máte predložiť aj návrh na zvyšovanie platov zdravotníkov. Stihnete to?

Komunikujem o tom s pánom premiérom. Verím, že dôjde k dohode. Možností je pomerne veľa – zvyšovanie koeficientov, ale dôležitejšia vec je zohľadniť roky praxe. Prebiehajú diskusie na odbornej úrovni, či už s Inštitútom zdravotníckych analýz alebo Útvarom hodnoty za peniaze. Základná analytika je hotová, teraz je otázka, aké sú možnosti rozpočtu.

Hovoríme spolu v stredu ráno a termín máte do štvrtka. Nie je už čas aj na politické debaty?

Budem dnes (v stredu) hovoriť s premiérom, ako to budeme komunikovať.

Či posuniete termín alebo poviete reálne sumy?

Neviem, či povieme reálne sumy, ale bude to suma, ktorá sa, dúfam, zohľadní v rozpočte na budúci rok. Takto by to malo byť.

Zvýšenie tak príde najskôr na budúci rok?

Nebudem komentovať, či to bude od nejakého termínu tento rok. Akýkoľvek zásah do platov zdravotníkov si vyžaduje zmenu zákona. Ak bude dohoda, treba upraviť legislatívu, aby začala platiť v termíne, aký sa dohodne.

O koľko by si mohli polepšiť sestry? Čo im viete povedať?

Dnes im viem povedať, že verím, že si polepšia.

To stačí? Napríklad Národný onkologický ústav ohlásil, že pre nedostatok personálu počas leta obmedzia starostlivosť na jednom oddelení.

To sa komunikuje, ale nie je to pravda. Oddelenie, ktoré má 12 postelí, bolo zredukované na šesť. Ostatné postele boli rozdelené na iné oddelenia. Operatíva je rovnaká ako počas iných rokov. Neklesla. V lete bol aj po iné roky nižší počet operácií a nie pre nedostatok personálu, ale preto, že ľudia nechcú. Majú leto, dovolenky. Urgentné veci sa riešia, ale bol som ubezpečený, že žiadnym spôsobom neklesla ani neklesne operatíva. Nestane sa nič, čo by ohrozilo poskytovanie onkologickej starostlivosti pre pacientov.

Viaceré nemocnice potvrdili, že počas leta budú mať iný režim, lebo nie je personál. Po covide máme také dlhé čakacie lehoty, že pacienti sa správajú inak. Ak by ste niekomu, kto čaká na výmenu bedrového alebo kolenného kĺbu dva alebo tri roky, dali letný termín, zrejme by mnohí súhlasili.

Chápem a vo veľkej miere máte pravdu. Niektoré čakacie doby sú príliš dlhé, ale onkologická starostlivosť nebola nijako ohrozená. Aj keď sa zatvorilo oddelenie a bolo okolo toho veľké haló. Onkológia funguje a ústavy sú na veľmi dobrej úrovni. Nik by si nedovolil odložiť urgentnú onkologickú operáciu. Aj personál musí čerpať dovolenky a po covide ich majú veľa. Snažíme sa robiť opatrenia, aby sa operácie robili dlhšie, ale ak chýba personál, tak aj systémové opatrenia trochu trvajú. Z poisťovní mám informácie, že počty výkonov po covide išli rapídne hore a nemocnice makajú na plné obrátky. Je leto, je prirodzený útlm. Niekto, kto čaká dva roky na bedrový kĺb, by zrejme prišiel aj 15. júla, ale pokiaľ viem, k zásadnému zníženiu starostlivosti nedôjde. Často sa na to pýtam nemocníc, rozdiel medzi plánovanými výkonmi v júni a júli takmer nie je. Sem-tam sa niečo zavrie, nie sú sestry, je to pravda, ale celková výkonnosť zdravotníctva ide po covide hore. Napriek tomu, že máme málo sestier.

Aký plat dokáže sestry udržať na Slovensku?

Nerád by som hovoril sumu, lebo platy môžu byť rôzne. Okrem platu by ich udržali aj lepšie podmienky. Sestry v okolitých krajinách majú lepšie platy. Ak budú mať u nás rovnaký plat ako v Česku, stále môžu mať motiváciu odísť v prípade, že za hranicami budú môcť robiť v lepších podmienkach. Plat je jedna vec, má byť porovnateľný s inými krajinami, najmä s Českom. Druhá vec sú podmienky.

Od budúceho roka tak sestry u nás zarobia toľko ako v Česku?

Nechcel by som hovoriť niečo, čo nakoniec nebude pravda. Bude z toho nejaký výsledok a potom o ňom budeme informovať.

Okrem nemocníc a reformy je témou aj to, že stúpa vlna covidu. Je možné, že počas leta sa zavedie povinnosť nosiť rúška?

Možné to je, ale musel by byť extrémny nárast prípadov a museli by sa začať plniť nemocnice, čo nepredpokladáme.

Bude štvrtá dávka vakcíny pre všetkých odporúčaná? Momentálne sa podávajú pre tých s poruchami imunity.

Nie je problém očkovať štvrtou dávkou. Otázkou je, kto by sa dal očkovať štvrtou dávkou. Celá Európa čaká na vakcíny, ktoré už budú adaptované na variant omikron. Mali by prísť v septembri. Ak by sme spustili očkovanie teraz, bol by to Pfizer alebo Moderna, ktoré ešte máme. Nepredpokladám veľký záujem. Úprimne, aj tak asi nebude veľký záujem a nebude to polovica obyvateľov ako teraz. Štvrtá dávka bude spustená najskôr pre ľudí nad 50 rokov.

Keď príde adaptovaná vakcína na omikron, dáte si ju?

Samozrejme.

V Univerzitnej nemocnici v Ružinove vyoperovali pacientovi nesprávne oko, lekárka prišla o prácu, nemocnica ľudí preškolila, dala im nariadenie, že majú používať takzvané checklisty, ktoré majú zvýšiť bezpečnosť pri operácii. Ide o druhý podobný prípad za tri roky. Nemali by ste sa do toho vložiť už aj vy ako minister, zobrať si bezpečnosť za svoju tému a urobiť audit v nemocniciach, či sa k bezpečnosti stavajú dostatočne?

Kontroly prebiehajú. Stalo sa to pred nejakým časom, vedeli sme o tom. Aj opatrenia boli prijaté skôr – kontrola checklistov, upozornené boli aj iné nemocnice. Je to obrovská tragédia, všetkých nás to mrzí. Najviac asi personál, ktorý pri tom bol, vrátane pani doktorky. Stávať by sa to nemalo. Je to chyba. Ročne robíme na Slovensku tisíce až desaťtisíce operácií, je to menej ako promile. Ide však o ľudské zdravie, nemalo by sa to stávať. Mrzí nás to a situáciu budeme pozorne sledovať, ale aj kapacity ministerstva sú obmedzené. Nemôžem do každej nemocnice poslať kontrolu, ktorá to bude riešiť. Náhodne kontrolujeme personálne normatívy a iné veci, a teraz pribudli aj checklisty.

Ako by ste upokojili pacientov, že sa nemusia báť ísť do nemocnice?

Naši pacienti dôverujú zdravotníctvu. Takéto veci sa môžu stať, mrzí nás to. Sám dôverujem nášmu zdravotníctvu a verím, že aj lekári a sestry robia všetko, aby slovenskému pacientovi pomohli. Určite sa nemusia báť.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].