Denník N

Dopuj za vlasť a za Putina

Ruský dopingový škandál opäť dokazuje nezmyselnosti obľúbenej formulky, že šport nie je politika.

Mnohí vedci a lekári upozorňujú, že výkony športovcov vo väčšine odvetví dosiahli hranice ľudských možností a ďalej sa už nedajú posúvať len férovými metódami, zlepšením tréningu či techniky. Vrcholoví športovci najmä v divácky atraktívnych odvetviach sú však pod obrovským tlakom fanúšikov a sponzorov, aby neustále lámali nové rekordy.

Už len pre tento tlak sa škandály s dopingom budú neustále vracať a budú sa (v rôznej miere) týkať každej krajiny. Vždy sa s nimi bude spájať korupcia a spoluúčasť športových funkcionárov. Moderný doping je príliš zložitý a nákladný, aby ho športovec mohol robiť v najužšom kruhu len so svojím trénerom či lekárom.

Prípad ruskej atletickej federácie je iný v tom, že masové dopovanie športovcov tam je súčasťou vládnej politiky, rovnako ako anexia Krymu či represie voči demokratickej opozícii. A slúži rovnakému cieľu. Vytvára dojem úspešnosti režimu, získava mu podporu a pomáha prekrývať skutočné problémy.

Opäť platí, že čím menej demokratická je nejaká moc, tým viac v očiach sveta i vlastných poddaných chce ospravedlniť svoju existenciu inými prostriedkami. Naháňanie prestíže za každú cenu, nacionálna propaganda a umelo budovaná národná hrdosť postavená na mýtoch a falošných úspechoch je tradičná metóda diktatúr. Niet divu, že popri Rusku dnes najväčšie podozrenie vyvolávajú „úspechy“ športovcov z Číny.

Mimochodom, ťažko uveriť, že svetoví športoví funkcionári nemajú celkom dobrú predstavu o tom, ako to v týchto krajinách chodí. A ak im napriek tomu prideľujú organizovanie vrcholových športových akcií, majstrovstiev sveta a olympiád, legitimizujú tým i politicky motivovaný masový doping.

Doping v Rusku

Teraz najčítanejšie