Ako dokážu spolu žiť dve Ameriky?
Zatiaľ čo s nástupom prezidenta Bidena a jeho tímu sa Spojené štáty vrátili na medzinárodnú scénu, zlepšili svoje vzťahy s Európou a väčšmi sa zúčastňujú na zápolení s globálnymi výzvami, domáce pomery poskytujú iný obraz. Konsenzus medzi politikmi Republikánskej a Demokratickej strany, taký dôležitý pre spoločný postup Západu voči ruskej agresii proti Ukrajine, neplatí pre domácu pôdu, štiepenie medzi oboma blokmi sa skôr prehlbuje.
V uplynulých rokoch sme opakovane mohli čítať o úpadku americkej moci, o morálnom rozklade Ameriky, o nadchádzajúcom kolapse Ameriky, o smrti Západu, o samovražde superveľmoci, o páde amerického impéria, o chorej Amerike, umierajúcej Amerike, o Amerike na prahu novej občianskej vojny.
Michael Podhorzer, dlhoročný politický stratég, teraz v texte určenom pre úzky okruh odberateľov píše o tom, že už nemá zmysel hovoriť o „červenej“ (republikánskej) a „modrej“ (demokratickej) Amerike, rozdelenej na dva bloky medzi voličov Republikánskej strany a Demokratickej strany. „Robíme zásadnú chybu, ak Spojené štáty vidíme ako priestor obývaný jedným americkým národom. V skutočnosti je to federácia dvoch národov, „modrého národa“ a „červeného národa“.
To podľa neho nie je metafora, to je geografická a historická realita: „Nikdy sme neboli jedným národom a dnešný rastúci nesúlad medzi jednotlivými odlišne sfarbenými štátmi, vyhrotený nástupom éry Donalda Trumpa, sa veľmi podobá, geograficky i kultúrne, na rozpory medzi Úniou a Konfederáciou.“ Tieto deliace čiary boli z veľkej časti stanovené už pri založení federácie, kde otrokárske štáty a slobodné štáty uzavreli krehké spojenectvo, z ktorého sa zrodil „jeden národ“.
Polarizácia
Zjednodušene povedané, jedna Amerika reprezentovaná voličmi demokratov je prevažne urbánna, rasovo a etnicky rôznorodá a skôr mladšia. Druhú – republikánsku Ameriku tvoria zväčša staršie ročníky belochov pochádzajúcich z rurálneho prostredia alebo z malých miest. V urbánnom prostredí dokázali zvíťaziť iba v jednom volebnom okrese.
Príslušnosť k „červenému“ či „modrému“ štátu možno určiť podľa toho, ktorá z oboch strán v uplynulých rokoch mala vo svojich rukách súčasne post guvernéra i prevahu v miestnom kongrese. Podľa toho dnes v Amerike v 25 štátoch vládli republikáni, v 17 demokrati a v 8 „fialových“ štátoch sa delili o moc.
Celkovo platí, že dnes červené štáty v mnohých ohľadoch za modrými zaostávajú, či už ide o ekonomickú produktivitu, príjmy domácností, priemernú očakávanú dĺžku života, výdavky na vzdelanie, výšku minimálnej mzdy alebo počty ľudí závislých od opioidov či alkoholu.
