Osem poučení z ukrajinskej vojny
Putin vypustil vojnové besy. Ešte sa môžu obrátiť proti nemu.
Autor je profesor na Harvardovej univerzite a bývalý námestník ministra obrany USA
Keď ruský prezident Vladimir Putin 24. februára nariadil inváziu na Ukrajinu, predpokladal rýchle dobytie Kyjiva a zmenu vlády, ktoré by boli analogické so sovietskymi intervenciami v Budapešti v roku 1956 a v Prahe v roku 1968. Ale nič také sa napokon nestalo. Vojna stále zúri a nikto nevie, kedy a ako sa skončí.
Zatiaľ čo niektorí pozorovatelia stále naliehajú na prímerie, iní zdôrazňujú dôležitosť potrestania ruskej agresie. V konečnom dôsledku však výsledok určí situácia na mieste. Keďže je ešte priskoro odhadovať, kedy sa vojna skončí, niektoré závery sú zrejme predčasné. Napríklad tvrdenia , že sa skončila éra tankových vojen, boli vyvrátené v momente, keď sa bitka presunula zo severných predmestí Kyjiva na východoukrajinské donbaské stepi.
Ale aj v tomto skorom štádiu ukrajinského konfliktu sa objavilo najmenej osem lekcií – niektoré z nich sú staré, iné nové –, z ktorých sa svet môže poučiť, prípadne si pripomenúť niečo, čo už vie.
Po prvé, jadrové odstrašovanie funguje, ale závisí viac od relatívnej stávky než od kapacít jadrových mocností. Putin Západ odstrašil, ale len do určitej miery. Jeho hrozby zabránili západným vládam posielať na Ukrajinu vojakov (hoci nie výzbroj). Tento výsledok však neodráža ruskú jadrovú kapacitu, ale skôr priepasť medzi Putinovou definíciou Ukrajiny ako životne dôležitého ruského národného záujmu a západnou definíciou Ukrajiny ako síce dôležitého, ale nie životne dôležitého záujmu.
Po druhé, vzájomná ekonomická závislosť nezabráni vojne.
