Denník N

Falošná švédska neutralita nemohla prežiť Putinovu vojnu na Ukrajine

Ilustrácia – Vizár
Ilustrácia – Vizár

Nezúčastnený štát môže mať veľmi sladký život, pokiaľ superveľmoc ako USA zaručí jeho prežitie.

Autor je komentátor Bloomberg Opinion

Existuje život po smrti impéria? Nad touto otázkou som premýšľal pred pár týždňami na Engelsberskom seminári, stretnutí akademikov, novinárov a politikov, ktoré sa konalo v bývalých železiarňach dve hodiny autom od Štokholmu. Švédsko kedysi ovládalo rozsiahle oblasti severnej Európy. Potom sa po sérii vojenských porážok uspokojilo so skromnejšou existenciou v podobe menšej neutrálnej mocnosti so zdravým sociálnym štátom.

Súdiac podľa množstva a kvality šampanského spotrebovaného v Engelsbergu, život po impériu môže byť celkom sladký, teda kým nejaká iná superveľmoc dokáže zabrániť rozpadu vášho sveta. Po celé generácie mohlo nominálne neutrálne Švédsko prosperovať len tak, že sa ticho, ale neomylne pripájalo k americkému impériu. Dnešná snaha krajiny o členstvo v Severoatlantickej aliancii to explicitne dokazuje.

Dobre aj bez impéria

Švédsko bolo kedysi mocnou ríšou. Počas 17. storočia bolo vedúcou protestantskou mocnosťou kontinentálnej Európy. Po tridsaťročnej vojne ovládalo veľkú časť Škandinávie a Pobaltia, ako aj územia vybojované od Svätej ríše rímskej.

Úpadok nastal len o niekoľko desaťročí neskôr. Katastrofálna porážka od Petra Veľkého, ktorého ruský prezident Vladimir Putin v súčasnosti napodobňuje, v bitke pri Poltave v roku 1709 odštartovala dlhé zmenšovanie impéria, ktoré nakoniec dopadlo tak, ako poznáme Švédsko dnes. Počas 20. storočia bola táto škandinávska krajina často vnímaná – a vnímala sa tak aj sama – ako typický neutrálny štát, ktorý sa vyhol svetovým vojnám a do veľkej miery aj studenej vojne, aby sa namiesto toho mohol starať o svoje vlastné veci.

Bola to celkom pekná existencia. Švédsko sa môže pochváliť 20. najvyšším príjmom na obyvateľa na svete. Má robustnú kapitalistickú ekonomiku a môže si dovoliť aj štedré opatrenia sociálneho štátu. Krajina je známa vysokou úrovňou sociálneho kapitálu a domácej súdržnosti, čo umožnilo napríklad pozoruhodne mäkký prístup k manažmentu pandémie covidu, pričom každodenný život vo veľkej miere pokračoval ako zvyčajne. Korupcia a kriminalita sú nízke, aj keď druhý ukazovateľ v poslednom období rastie.

Švédsku sa skrátka darilo skvele, hoci už nie je veľmocou. Možno aj preto sa zdá, že väčšine Švédov staré impérium príliš nechýba.

Neutrálne teoreticky, ale nie prakticky

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie