Svetový newsfilter: Putin nie je až taký izolovaný, ako by sa mohlo zdať

Dobrý deň,

pred letom sa čoraz častejšie hovorilo o tom, že ukrajinská a ruská armáda budú potrebovať pauzu, aby nabrali sily na ďalšie boje. Predstavitelia USA zároveň upozorňujú na to, že Putin si stále chce podmaniť čo najväčšiu časť Ukrajiny. Ani oni však nečakajú, že by sa mu to podarilo v blízkej budúcnosti.

Medzičasom sa ruský prezident prizerá, ako sa rozširuje organizácia, ktorú považuje za svojho nepriateľa. No aj napriek tomu sa snaží naďalej tváriť, že všetko ide podľa plánu, a dokonca už začal cestovať aj do zahraničia.

Ázia: Mimo Európy sa s Putinom rozprávajú

Skupina G7 dohodla nové sankcie proti Rusku, no Vladimir Putin ani zďaleka nie je taký izolovaný, ako by sa mohlo zdať pri pohľade z Európy. Potvrdzujú to jeho kontakty s ázijskými štátmi.

O čo ide: Od začiatku invázie na Ukrajine vieme, že Čína to hrá na viaceré strany a chce robiť biznis tak so Západom, ako aj s Ruskom.

Putinov útok nikdy neodsúdila a dnes už je Rusko jej najväčším dodávateľom ropy. Peking využil, že Moskva teraz svoju ropu, ktorú nechce Európa ani Spojené štáty, ponúka so zľavou. Podobne ako India.

Dva najľudnatejšie štáty pokračujú v spolupráci s Ruskom aj v rámci formátu, ktorý je známy pod skratkou BRICS. Okrem nich doň patrí aj Brazília a Juhoafrická republika. Táto pätica sa pred týždňom stretla na virtuálnom rokovaní, ktoré pre Putina dopadlo veľmi dobre.

Čo tam zaznelo: Čínsky prezident sa držal svojho postoja a o Putinovom útoku hovoril ako o „kríze na Ukrajine“. K tomu pridal kritiku západných sankcií a pokusov rozširovať vojenské aliancie, čím mal, samozrejme, na mysli NATO.

Zvyšní lídri boli pri tejto téme miernejší, no Putin vďaka samitu BRICS domácemu publiku ukázal, že v zahraničí stále má partnerov, ktorí s ním nielen obchodujú, ale zdieľajú aj pohľad na niektoré bezpečnostné témy.

Ešte viac môže ruskému prezidentovi pomôcť účasť na samite G20, ktorý bude na jeseň. Západ síce tlačil na to, aby Rusko z tejto skupiny vylúčili, no zatiaľ sa to nestalo. Kremeľ tvrdí, že Indonézia, ktorá bude hostiť najbližší samit, počíta s Putinovou účasťou.

Prvé cesty: Zatiaľ nie je jasné, či ruský prezident príde osobne, no Ursula von der Leyenová vraví, že Západ by na samit mal ísť aj v prípade, že tam bude Putin. Jeho lídri by podľa nej mali šancu povedať mu do očí, čo si myslia o ňom a o jeho útoku na Ukrajinu.

Do jesene sa toho ešte môže stať veľa, no Putin sa už teraz snaží navonok pôsobiť sebavedome a pokojne. Prvýkrát od začiatku invázie dokonca odišiel na zahraničnú cestu.

V čase, keď v Madride členovia NATO schvaľovali vstup Fínska a Švédska, navštívil Turkménsko a Tadžikistan. Na globálnej scéne to síce nie sú žiadni veľkí hráči, no cesta do zahraničia mu pomáha posilňovať dojem, že všetko je v poriadku a útok na Ukrajinu Rusko neovplyvnil.

Európa: Putinove strategické chyby

Samit NATO v Madride potvrdil, že Putinovi sa útokom na Ukrajinu podarilo oživiť Alianciu. Ak ju chcel oslabiť, dosiahol pravý opak. A ak chcel mať menej členských krajín na svojich hraniciach, bude ich mať o dve viac.

Čo sa stalo: Lídri členských štátov NATO sa stretli v Španielsku a po samite, na ktorom rozhodli o rozširovaní Aliancie, sa politici aj analytici zhodujú, že toto je dôsledok prvej veľkej strategickej chyby, ktorej sa Putin dopustil útokom na Ukrajinou.

Tou ďalšou by mohla byť snaha európskych krajín odpútať sa od energetickej závislosti od Ruska.

Obranná aliancia, ktorú Trump považoval za prežitok a o ktorej Macron povedal, že je v stave klinickej smrti, sa posledný júnový týždeň vrátila na scénu.

Čo dohodli: Na samite v Madride sa dohodlo hneď niekoľko dôležitých vecí:

Ešte viac NATO na ruských hraniciach: Hneď prvý deň prekvapilo Turecko, ktoré výmenou za ústupky stiahlo veto voči členstvu Švédska a Fínska. Obe krajiny sa chcú čo najrýchlejšie stať členmi NATO a teraz už v Aliancii môžu pripravovať plány, ako ich zahrnúť do spoločných iniciatív, napríklad pri obrane pobaltských štátov. Teoreticky by sa mohli stať novými členmi NATO už o niekoľko mesiacov, hoci Turecko ešte môže ďalej vydierať Alianciu.
Akcieschopnejšia Aliancia: Nová strategická koncepcia a navýšenie jednotiek rýchleho nasadenia zo 40-tisíc na 300-tisíc znamená, že NATO bude na prípadné hrozby voči svojim členským krajinám reagovať okamžite, aby sa nebáli, že im niekto ukrojí z ich územia.
Rusko ako priama hrozba: V dokumente, ktorý sa prijal na trojdňovom samite, sa píše aj to, že Rusko je najvýznamnejšou priamou hrozbou pre členské krajiny a nedá sa považovať za partnera. Okrem iného to znamená aj to, že experti Aliancie sa viac pripravia na scenáre, v ktorých by sa Kremeľ mohol dopustiť nejakej agresie voči jej jednotlivým členom.
Posilnené východné krídlo: Poľsko aj tri pobaltské krajiny Litva, Lotyšsko a Estónsko budú mať ešte väčšiu prítomnosť vojakov Aliancie na svojom území.

Čo hovoria o Rusku: Je logické, že spomínaná strategická koncepcia sa obšírne venuje Rusku. Reaguje naň podobne tvrdo, ako to na politickej úrovni urobili lídri členských štátov.

V koncepcii sa píše, že ruská invázia na Ukrajine je brutálna a nezákonná. Silná a nezávislá Ukrajina je podľa NATO dôležitá pre stabilitu euroatlantického priestoru a Aliancia nemôže ignorovať, že existuje aj možnosť útoku proti spojencom.

Časy, keď sa uvažovalo o vstupe Ruska do NATO a keď sa s Moskvou rokovalo ako s partnerom, sú dávno preč.

Aliancia necháva otvorené komunikačné kanály s Moskvou, aby mohla zabrániť eskalácii, no zároveň jej jednoznačne odkazuje, že výrazne posilní obranu všetkých svojich členov. A tých by čoskoro malo byť už 32. Najmä vďaka Putinovi.

Joe Biden na samite NATO v Madride. Foto – TASR/AP

Severná Amerika: Trump je stále stredobodom pozornosti

Aj rok a pol po odchode z Bieleho domu dokáže Donald Trump úplne pohltiť pozornosť verejnosti. A zároveň ovplyvňovať najdôležitejšie udalosti v USA.

Ukazujú to dve dôležité správy z uplynulého týždňa.

O čo ide: Najprv tu bol verdikt Najvyššieho súdu, ktorý sa síce očakával, no aj tak naštval milióny ľudí v Amerike. A nielen tam, zrušenie súdneho rozhodnutia, ktoré na federálnej úrovni ženám garantovalo právo na interrupciu, prekvapilo aj mnohých ľudí v Európe.

Americkí konzervatívci však na tom pracovali desaťročia a nikdy sa neuspokojili s tým, že precedens známy ako Roe vs. Wade bude platiť navždy.

Naopak, liberáli a Demokratická strana si teraz spätne vyčítajú, že neurobili dosť, aby toto právo na celonárodnej úrovni zabezpečili aj inak ako precedensom zo 70. rokov.

Zásluhy za veľkú zmenu si už pripisuje aj Trump, ktorý využil svoju šancu a ako prezident nominoval na Najvyšší súd až troch sudcov.

Trump púta pozornosť: Pomohlo mu aj to, že republikáni Barackovi Obamovi na konci jeho mandátu zabránili, aby na súd poslal svojho kandidáta.

Dnes to už nie je podstatné. Dôležité je rozhodnutie súdu, ktoré bude ešte viac polarizovať americkú spoločnosť. No a z toho bude ťažiť Trump a jeho spojenci.

Okrem prelomového rozhodnutia Najvyššieho súdu, na ktoré mal exprezident nepriamy vplyv, sa Trump minulý týždeň pripomenul ešte raz. Prevalcoval dokonca aj debatu o interrupciách.

Cassidy Hutchinsonová vypovedala proti Trumpovi. Foto – TASR/AP

Ešte nekončia: V kongrese totiž v rámci vyšetrovania útokov na Kapitol vypovedala bývalá zamestnankyňa Bieleho domu, ktorá pracovala pre Trumpovho šéfa kancelárie.

Už sme vedeli, že Trumpovi sa násilie na Kapitole páčilo. Teraz sme sa však dozvedeli, že exprezident sa chcel pridať k davu a dokonca sa preto dostal do konfliktu aj so svojou osobnou strážou.

Veľmi problémová je pre neho tá časť výpovede, v ktorej sa hovorí o tom, že Trump svojich priaznivcov vyzýval na pochod na Kapitol aj napriek tomu, že vedel, že majú zbrane.

Kongresmanka Liz Cheneyová, ktorá patrí medzi hŕstku kritikov Trumpa v Republikánskej strane, už exprezidenta označila za najväčšiu domácu hrozbu, akej Amerika kedy čelila.

Vypočutia v kongrese však ešte nekončia a môžu na nich zaznieť ďalšie veci, ktoré na Trumpa vrhnú ešte horšie svetlo. Komisia si totiž predvolala jeho právnika, ktorý sa ho snažil mierniť aj 6. januára.

Viac čítajte tu: Trumpa môže potopiť nečakaná svedkyňa. Opísala, čo urobil počas útoku na Kapitol

Latinská Amerika: Protesty zablokovali Ekvádor

V reakcii na zhoršujúce sa životné podmienky vyšli do ulíc tisíce Ekvádorčanov, ktorí na dva týždne zablokovali veľkú časť krajiny. Vo štvrtok sa však obe strany dohodli na dočasnom ukončení protestov.

Ako sa to začalo: Ekvádor patrí medzi štáty, ktoré výrazne pociťujú následky covidu a inflácie, ktorá sprevádza pandémiu. Za posledné dva roky sa tam napríklad zdvojnásobili ceny nafty a výrazne sa zvýšili aj ceny benzínu a potravín.

Kríza sa najvýraznejšie dotýka najchudobnejších vrstiev obyvateľstva, v ktorých má disproporčné zastúpenie menšina pôvodných obyvateľov. V 18-miliónovom Ekvádore ich žije zhruba milión.

Práve oni boli v polovici júla na začiatku masívnych demonštrácií v okolí hlavného mesta, ktoré sa postupne rozšírili do väčšiny provincií. Demonštranti počas vyše dvoch týždňov zablokovali dopravu vo viacerých veľkých mestách.

Na čom sa dohodli: Počas protestov dochádzalo k násilným stretom medzi demonštrantmi a políciou, pri ktorých sa zranili zhruba dve stovky ľudí. Zomrelo najmenej sedem z nich.

Demonštranti požadovali hlavne výrazné zníženie cien pohonných hmôt, zákaz ťažby na územiach pôvodných obyvateľov či rešpektovanie práva na kolektívne vyjednávanie.

Po vyše dvoch týždňoch sa dohodli na stretnutí s prezidentom Guillermom Lassom, ktorý pristúpil na čiastočný kompromis. Súhlasil so znížením cien benzínu a nafty a s diskusiou o územiach pôvodného obyvateľstva.

Čo bude ďalej: Podľa údajov Lassovej vlády sa pre protesty znížila produkcia ropy o polovicu, čo krajine spôsobuje vážne ekonomické škody. Ropa tvorí hlavnú časť ekvádorského exportu.

Napätú situáciu sa snažila využiť opozícia, aby odvolala prezidenta, no v kongrese nebola úspešná. Prezident následne protestujúcich vyzval, aby prestali blokovať krajinu, a opäť s nimi rokoval.

Vo štvrtok sa obe strany za pomoci katolíckej cirkvi ako mediátora dohodli na dočasnom ukončení demonštrácií. Vláda od protestujúcich dostala 90 dní na to, aby splnila aspoň časť ich požiadaviek.

Afrika: Záhadné obete v Juhoafrickej republike

V Juhoafrickej republike vyšetrujú neobvyklú záhadu. Je ňou smrť 21 ľudí v nočnom podniku.

O tom, čo sa im stalo, sa už šíria neoverené správy, no oficiálnu príčinu zatiaľ nepozná ani polícia.

Čo sa stalo: V dvojposchodovej budove v meste Východný Londýn v noci zo soboty na nedeľu prepukla panika. Klub bol preplnený, ťažko sa v ňom dýchalo a nepomohli ani pokusy dídžeja, ktorý sa snažil upokojiť situáciu.

Jedna zo žien, ktorá bola v podniku, neskôr vravela, že vo vzduchu cítila zvláštny a silný zápach. Neskôr omdlela, a keď sa prebudila, na podlahe ležali desiatky ľudí.

Vracali a sťažovali sa na bolesť hlavy, hrdla a chrbta.

Kde bol problém: Dohromady zomrelo 21 ľudí. Väčšina priamo v klube, dve osoby po prevoze do nemocnice.

Ako prvé a logické vysvetlenie sa núkala verzia, že panika v preplnenom klube viedla k tomu, že dav ušliapal vyše dvadsiatky ľudí.

Úrady túto verziu vylúčili, pretože obete nemali žiadne vonkajšie poranenia. Ľudia v klube podľa nich zjedli, vypili alebo vdýchli niečo, čo ich zabilo. Zatiaľ sa nevie, čo presne by to mohlo byť. Čaká sa na výsledky pitiev.

Porušili zákaz: Všetci mŕtvi mali menej ako 18 rokov a problémy môže mať aj majiteľ prevádzky. Vo veľkých juhoafrických mestách síce existuje mnoho podnikov bez licencie, no nalievať alkohol neplnoletým je zakázané.

Niektorí tínedžeri, ktorí v podniku boli, BBC povedali, že tento zákaz sa v ňom nedodržiaval. Jeho majitelia nezvládli ani nápor ľudí, ktorí do podniku prišli oslavovať koniec školského roka. A keď videli, že ľudia odpadávajú, mysleli si, že skrátka vypili príliš veľa alkoholu.

Za najpravdepodobnejšiu verziu sa momentálne považuje únik plynu.

Číslo týždňa: 25

Hongkong sa dostal do polovice prechodného obdobia, ktoré Británia dohodla s Čínou, keď jej odovzdávala kontrolu nad svojou niekdajšou kolóniou. Veľkomesto má podľa tejto dohody 50 rokov fungovať v špeciálnom režime, no už teraz sa dostáva do situácie, keď ťažko hovoriť o tom, že by platilo známe motto „jedna krajina, dva systémy“.

Peking v Hongkongu aj napriek medzinárodnej kritike potlačil disent a dosadil si tam vedenie, ktoré robí presne to, čo potrebuje čínska komunistická strana. Šanca, že by sa to zmenilo, je postupne čoraz menšia.