Denník N

Holandskí dídžeji W&W: V hudbe nie je dôležitý text, ale pocit

Foto - 113th Street Records
Foto – 113th Street Records

Keď pred dvanástimi rokmi spolu začínali tvoriť, snívali o tom, že budú hrať na najväčších svetových festivaloch.

„Mali sme šťastie, že sme vystúpili naozaj po celom svete,“ hovorí Willem van Hanegem, jeden z dvoch členov W&W. „Vždy sme si hovorili, na akých festivaloch raz chceme vystúpiť, a v podstate už sme na všetkých aj boli. Preto je dnes pre nás najdôležitejšou vecou jednoducho len hrať pre ľudí, ktorí majú radi našu hudbu. Nezáleží veľmi na mieste. Ide o spojenie s ľuďmi,“ dodal.

W&W sa najskôr presadili na scéne tranceu, jedného zo žánrov elektronickej tanečnej hudby. Potom založili vlastné vydavateľstvo a začali spolupracovať s najväčšími menami scény vrátane Armina van Buurena. Ich tvorba sa však rozvíjala a prešla viac k „big roomu“, hoci dodnes je v nej prítomný aj trance.

Ich úspech sprevádza neustále cestovanie a sláva. Holandské duo však hovorí, že ich to zmenilo len k lepšiemu.

„Nikdy sa nedozvieme, čo by sme vlastne teraz robili, keby sme neboli dídžejmi,“ konštatoval Ward van der Harst. „Myslím si, že sme toho veľa zažili, uvideli sme kus sveta a stretli veľa ľudí. Nakoniec toto všetko veľmi ovplyvnilo to, akými ľuďmi teraz sme. V našom prípade mal však úspech na nás iba pozitívny vplyv. Naučíte sa veľa o svete a ľuďoch a to je krásne.“

Rozprávali sme sa pred vystúpením v Trenčíne, ktoré sa konalo krátko pred pandémiou. Nikto z nás netušil, že festivaly a živé koncerty sa nadlho zastavia. W&W už vtedy neustále opakovali, že pre každého umelca je úplne najdôležitejšou vecou kontakt s publikom.

„Najkrajšia vec je podeliť sa o hudbu, ktorú milujete, s ľuďmi po celom svete. Vznikne potom veľká a jednotná rodina. Cestovanie je únavné, ale získate zaň veľa. Veľa si užijeme. Nakoniec si povieme, že to za to stálo. Vždy musí byť aj nejaká obeta,“ opisuje Willem.

Život hviezdnych dídžejov, najmä počas letných mesiacov, je o neustálom presúvaní sa z letísk na festivaly či do nočných klubov.

„Nezáleží na tom, ako veľmi ste unavený. Hneď ako prídete na pódium, získate úplne iný pocit a únavu už necítite. Počas samotnej šou sa vždy cítime dobre,“ hovorí Ward.

Jazvy na rukách

Keď sa spýtam na bizarný zážitok z koncertov, Ward si hneď spomenul na jedno vystúpenie v Číne:

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Hudba

Rozhovory

Kultúra

Teraz najčítanejšie