V minulosti sa Tomáš Valášek (PS) podieľal na strategickej koncepcii NATO, ktorá sa snažila o spoluprácu s Ruskom. Teraz ho Aliancia označila za svoju najväčšiu hrozbu.

Bývalý veľvyslanec pri NATO v rozhovore vysvetľuje:

• prečo je samit v Madride historický;
• prečo pomenovanie Ruska ako hrozby nie je len suché konštatovanie na papieri, hoci prišlo neskoro;
• svoje obavy zo západných lídrov;
• nutnosť dokončiť to, čo EÚ tak dobre začala po vypuknutí vojny.

Hneď prvý deň samitu NATO prezentovali turecké médiá ako Erdoğanovo víťazstvo. Z odblokovania jeho veta pre Fínsko a Švédsko však mali radosť všetci členovia Aliancie na rozdiel od Putinovho režimu. Podaril sa mu pravý opak toho, čo chcel, a NATO sa ešte posilnilo? 

Najlepší možný scenár je, keď sú všetci víťazmi a nie je dôležité, kto prehral a ustúpil. Úprimne poviem, že ma to milo prekvapilo, nečakal som to. Turci sú „bazáristi“, sú schopní vypaľovať, čo sme zažili aj pri voľbe predchádzajúceho šéfa NATO Andersa Fogha Rasmussena. V tomto prípade však vzniesli principiálne námietky. Týkali sa ich bezpečnosti a išlo im o to, aby organizácie ako PKK, ktoré považujeme za teroristické aj my, nemali vo Švédsku základne a nejaké útočisko. To nie je ľahko riešiteľná vec nejakým kompromisom. Preto som si myslel, že k dohode ešte na samite nedôjde.

Čo rozhodlo?

Ako rozhodujúce sa ukázalo, že Švédsko zmenilo legislatívu a že sprísňuje pravidlá, ktoré by mali zabrániť financovaniu PKK. Teší ma, že Fíni a Švédi sú na ceste do NATO. Nie je to malý rozdiel, ako počúvame, že sú už prakticky členmi, pretože sa zúčastňujú na viacerých operáciách.

Prečo? 

Sú obrovské rozdiely v tom, či je nejaká krajina blízkym partnerom alebo členom. Ten hlavný rozdiel je najmä