Denník N

Stíhačky F-16 aj vyhostení Kurdi? Čo dostanú Turci za členstvo Švédska a Fínska v NATO

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan, americký prezident Joe Biden a britský premiér Boris Johnson. Foto - TASR/AP
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan, americký prezident Joe Biden a britský premiér Boris Johnson. Foto – TASR/AP

Turecko prekvapivo na samite súhlasilo so vstupom Fínska a Švédska do NATO. Zadarmo to nebolo.

Fínsko a Švédsko dostali v stredu oficiálnu pozvánku do NATO. Členmi Aliancie by sa tieto dve severské krajiny s kvalitnou a početnou armádou mali stať zhruba do roka. Ich členstvo ešte musia schváliť jednotlivé krajiny NATO, čo by už mala byť formalita.

Vydieranie Turecka, ktoré načakane začalo blokovať ich vstup, čo niektorí prirovnávali k „zjednávaniu na tureckom bazáre“, trvalo mesiac a pol. Turci sa napokon dohodli, s Fínskom a so Švédskom podpísali memorandum o porozumení, v ktorom, podľa kancelárie prezidenta Recepa Tayyipa Erdoğana, dostali „všetko, čo chceli“.

Čo teda stálo Fínov a Švédov ich členstvo v NATO? A obetovali ľudské práva kurdskej menšiny za vstup do Aliancie, ako obviňujú vládu najmä Kurdi vo Švédsku?

Vyhostenie 33 Kurdov

Turci dlhodobo obviňujú Švédov a Fínov, že poskytujú azyl pre Kurdov, ktorých oni doma označujú za teroristov.

V memorande sa píše, že Fínsko a Švédsko sa budú

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Svet

Teraz najčítanejšie