Denník N

Priveľká zem

Vajnory 1. 3. 1923. Vo svetlom lietadle je major Skála s manželkou.
Vajnory 1. 3. 1923. Vo svetlom lietadle je major Skála s manželkou.

V ére nových interpretácií ruských dejín vznikajú pozoruhodné piruety.

Autor je režisér 

Na základnej škole učila zemepis nenávidená súdružka P. Keď sme preberali Sovietsky zväz, jej hlas pri opise rozľahlých území šestiny sveta znežnel. Prstom ukazovala hranice od tej našej malej, hladkala hranicu pri Čiernom mori, polostrov Krym, prstom sa dotýkala Kaukazu, rozprávala o nádhere Buchary a Samarkandu. – „Deti, odtiaľ k nám vozia sovietsku bavlnu.“ A ja som práve vtedy čítal Sevastopolské poviedky L. N. Tolstého.

Starý otec pozrel na knihu a okomentoval servilný predslov (z roku 1950) so Stalinovým pozdravom sevastopolským obrancom, kde ich prirovnal k ruským obrancom z Krymskej vojny. – „Prečítaj si jeho poviedky z Kaukazu a všimni si opis výbavy ruského vojaka. Puška, bodák a – sekera.“ Neliterárnovedný postreh. Tolstoj ako barokový maliar umiestnil do stredu obrazu nenápadný bod, zmysel výjavu. Sekeru. O barbarstve ruskej anexie vypovedá rekvizita, ktorou vojaci ničili kaukazské lesy.

V ére nových interpretácií ruských dejín vznikajú pozoruhodné piruety. Napríklad ako nezamestnaný cársky dôstojnícky zbor – nie všetci dôstojníci túžili po kariére parížskeho taxikára alebo berlínskeho filmového komparzistu – vstupoval do armád červených, organizovaných revolucionárom Trockým a J. E. cárskym generálom Bončom-Brujevičom. Aktuálny kremeľský redizajn vhodný pre 21. storočie.

V revolučnom chaose vznikajúcich a zanikajúcich republík sa stratila nová myšlienka. Žiadna šestina sveta. Sibír. Samostatná republika. Predstavte si treskúcu ruskú zimu, samovar a všetky možné myšlienky nespočetných debatných krúžkov.

Jednej československej misie v Rusku sa zúčastnila aj žena, ktorá celý život nosila na krku retiazku s perlou z Tahiti, darom mladého kapitána vo francúzskej uniforme, pracujúca pre Červený kríž. Žena s fantáziou a nadhľadom a nielen preto, že bola prvou Slovenkou (i keď predtým s americkým pasom), videla svet z dvojplošníka pilotovaného jej mužom, legionárom a neskorším veliteľom letectva na Slovensku. – „Svet sa zmení a Rusko bez Sibíri bude iné.“ Jan Werich vtedy komentoval ambície generalissima Valdštejna o nových hraniciach Európy slovami: „A nebyl to blbej nápad, vždyť proto ho taky v Chebu zavraždili.“

Stará dáma na mňa žmurkla. – „Aj brontosaury vymreli.“ Počúval som ju a obdivoval. V pražskom hoteli Paříž bola ešte stále elegantná, prežila stroskotanie parníka Brindisi, ujal sa jej čiernohorský kráľ, hrala vo Fričovom filme Jánošík, založila vo Francúzsku sirotinec, vojenskú nemocnicu a naučila dušu moderného umenia, slečnu Gertrude Stein, opravovať defekt.

Dva roky po rozhovore k nám v auguste ’68 vtrhla armáda nezmenšeného Ruska a stará dáma krátko potom zomrela. Brontosaura neprežila.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Dnes píše

Texty múdrych ľudí, ktorých redakcia poprosila, aby pravidelne písali o tom, čo práve teraz považujú za dôležité, spôsobom, ktorý sa im zdá práve teraz najvhodnejší.

Komentáre

Teraz najčítanejšie