Denník N

Antonín Panenka: 15 deka salámy, chlieb a uhorka, to bola večera vrcholového športovca

Foto – TASR
Foto – TASR

Rozhovor s Antonínom Panenkom v špeciálnom vydaní rubriky Ofsajd.

Ľudia po celom svete ho poznajú vďaka jednej penalte. 20. júna 1976 poslal „dloubák“ do siete nemeckého brankára Seppa Maiera a Československo sa v Belehrade stalo majstrom Európy. Jedna penalta však prekryla krásnu kariéru Antonína Panenku, ktorý bol aj skvelým tvorcom hry a hráčom, ktorí – ako sám hovorí – v dnešnom futbale už vymreli.

Na začiatku júna sa Panenka prišiel pozrieť do Prahy na zápas Ligy národov medzi Českom a Švajčiarskom. Pred úvodným výkopom sedel s ďalšími bývalými reprezentantmi Československa v neďalekom salóniku a poskytol veľký rozhovor Denníku N.

Prednedávnom ste dostali covid a ležali ste vo vážnom stave na JIS. Ako ste na tom zdravotne teraz?

V rámci veku a opotrebovania, musím zaklopať, že sa to dá. Keď človek ešte môže vyliezť na ihrisko, tak je to dobré. Keď to nepôjde, už to bude zlé. Samozrejme, mám nejaké drobnosti. Ale môžem sa ešte hýbať a športovať, som medzi mladými, tak možno človek až tak nestarne. Samozrejme, mám vymenené oba bedrové kĺby, ale snažím sa čo najviac hýbať. Nie je to na mne vidieť (smiech).

Mal som obojstranný zápal pľúc. Chodím na pravidelné kontroly. Posledná kontrola dopadla dobre, pán doktor mi povedal len toľko, že ak by som mal problémy, aby som sa ozval. Ale nejako do roka by som mal byť úplne v poriadku. Tak som rád.

Každý novinár sa vás pýta na tú jednu penaltu z Belehradu. Aj ste niekedy menili vaše odpovede, či idete na to už automaticky a hovoríte jednoducho to isté?

Musím povedať, že mi to vôbec neprekáža. Je to frekventované a rozpráva sa o tom. Je to vec, ktorá ku mne patrí, a človek sa s tým musí vyrovnať. Svojím spôsobom som aj rád, že sa ma na to pýtajú. Dnes už je to 46 rokov a stále je to akoby aktuálne. Aj ďalšie generácie vedia, o čo ide. Takže ja som rád, že moja myšlienka sa ujala a skúšajú to aj ďalší futbalisti. Vždy som ochotný sa o tom porozprávať, spomínať na svoje pocity. Už to jednoducho ku mne patrí.

Mne ste dávnejšie hovorili, že ste tú penaltu kopli tak preto, aby ste jednoducho zabavili ľudí a spravili im radosť z futbalu. Myslíte si, že aj preto si vás tak ľudia vážia a stali ste sa legendou, keď ste vždy mysleli na fanúšikov?

To bola moja misia a 

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Futbal

Ofsajd

Rozhovory

Šport a pohyb

Teraz najčítanejšie