Šijú nosiče pre utečencov: Keď vieme pomôcť, mali by sme to urobiť (+video)

Barbora si sadá za stôl, na ktorom je položený šijací stroj. V pevnom plátenom nosiči, ktorý má táto mladá útla žena na sebe, odpočíva jej synček, spokojne oddychuje pritisnutý k mame.

Za ďalším šijacím strojom, ktorý je na stole v kaviarni trochu netypickou kulisou, už sedí Diana. Aj jej dieťa spí tvárou k mame, pevne obopnuté v nosiči.

Šijú nosiče pre malých utečencov a naučia vás to
autor: Martina Pažitková

Deti mamy neodložia ani počas toho, ako sa usilujú nastrihané kusy látky spájať stehmi. Ani jedno z detí však zvuk stroja zjavne neruší a nepreberie ich zo spánku.

Barbora s úsmevom priznáva, že so šitím nemá príliš veľa skúseností. Hoci má doma stroj, zatiaľ ušila len niekoľko drobností do domácnosti a niečo pre potomka.

Aj tak sa však namiesto oddychu a rozprávania pri káve spolu s kamarátkami posadili v petržalskej kaviarni za stroje. Na spoločné šitie prišli, aby urobili niečo pre iné mamy – vyrobili im nosiče, v akých samy k sebe túlia, uspávajú v nich aj koja svoje deti.

Pošlú ich mamám, ktoré zrejme nikdy nespoznajú. Tým, ktoré ešte len putujú k vysnívanému lepšiemu domovu a v náručí nesú svoje deti. Lebo s kočíkom, v ktorom by sa im ležalo pohodlnejšie, sa vydať na ďalekú cestu nemôžu.

Spojil sa nápad viacerých ľudí

Boli to pritom aj kočíky, ktoré dobrovoľníkov pomáhajúcich utečencom naviedli na nápad s darovaním plátených nosičov. Prvé zbierky sa totiž robili v čase, keď sa migranti snažili dostať najmä z Budapešti do Rakúska, často aj pešo.

Keď videli, koľko je medzi nimi rodičov s deťmi, ľudia ochotní pomôcť im začali nosiť svoje vlastné kočíky. Už od začiatku však mamy prinášali aj nosiče a šatky, pretože vedeli, že aj v nich sa dá uľahčiť cesta rodičom s deťmi.

„Časom sme si uvedomili, že by sa otcom a mamám na ceste lepšie hodili vaky či nosiče, pretože sa v nich dajú malé deti nosiť, aj keď putujú neskôr rôznymi dopravnými prostriedkami, čo s kočíkmi nie vždy išlo,“ spomína na to, kedy sa myšlienka na zbieranie a šitie nosičov prvýkrát objavila, módna návrhárka Dana Kleinert.

Prečítajte si

Snáď si Donia nebude nič pamätať. So sýrskou rodinou som prešla cez Maďarsko

Videli záujem, tak šli do toho

Lucia Gomez sa v tom čase bola pozrieť na maďarskej hranici a to, čo tam zažila, ju silno ovplyvnilo. „Videla som tam ľudí, ktorí boli veľmi pokorní a vďační. Rozdávala som utečencom vodu, viacčlennej rodine som dala dve fľaše, no chceli si vziať len jednu, aby vystačilo pre všetkých,“ spomína.

Po tom, v akých podmienkach utečencov na hranici videla, založila na Facebooku skupinu Pomôžme utečencom – dnes už má tisíc členov. Hneď ako na webe opísala, čo na hranici videla, veľa kamarátov jej volalo.

„Keď si to prečítali, mali viacerí z nich pocit, že sa správajú sebecky, keď zatiaľ nič neurobili. Chceli pomôcť,“ približuje.

Uvedomila si, že pomoc potrebujú hlavne matky a deti. Vnímala to o to viac osobne a o to silnejšie, že má dve deti a aj svoju škôlku.

K nosičom mala vzťah, pretože v nich nosila aj svoje deti. Videla, že keď utečencom rozdávali oblečenie či iné veci, nosiče sa rýchlo rozchytali. „Povedali sme si, že keď vidíme záujem, poďme do toho. Úžasné bolo, že to šlo samo,“ vraví Lucia Gomez.

Návod je na Facebooku aj na videu

Prvotný nápad viacerých ľudí, ktorí sa snažili pomáhať a uvažovali podobne, dostal konkrétnu podobu pomoci na Dušičky, keď sa na sociálnej sieti opäť otvorila diskusia, či utečenci potrebujú kočíky alebo skôr nosiče. „V istom momente sa to, na čo sme viacerí mysleli, spojilo a pomenovali sme si to,“ vraví Dana Kleinert, ktorá zastrešila projekt pod hlavičkou Slovak Fashion Council.

Projekt dostal poetické meno Domov na mame – podľa toho, čo pevne uviazaný plátený nosič pre dieťa vo chvíľach na úteku predstavuje. Domov na mame má od začiatku novembra svoj profil na Facebooku, po niekoľkých dňoch už dokonca aj vlastnú webovú stránku.

Aby nápad oslovil čo najviac ľudí a aby si na šitie ľudia v rôznych častiach Slovenska vôbec trúfli, dôležité bolo predstaviť strih nosiča. Nie všetci ho totiž poznali, nie všetci vedia, aký strih je aj zo zdravotného hľadiska pre dieťa najvhodnejší.

Lucia Gomez vraví, že strih prešiel viacerými variáciami, upravoval sa, aby bol dostatočne jednoduchý a zrozumiteľný. „Maximálne sme ho zjednodušili, dali ho otestovať ženám, ktoré zvyknú nosič používať, a upravili sme ho podľa ich pripomienok,“ hovorí Dana Keinert.

Nosič by mal zvládnuť 20 kíl, no Dana Kleinert ho testovala na vlastnej dcére, ktorá má 25 kilogramov. Tvrdí, že v ňom pokojne zaspala.

Dnes sa už dá strih stiahnuť z Facebooku i z webu. Presný postup, ako si nosič zhotoviť, je aj na videu.

Pomôcť sa dá viacerými spôsobmi

„Cieľom je dostať čo najviac nosičov k ľuďom, ktorí ich potrebujú,“ vraví Dana Kleinert. Aj preto sa ľudia do akcie Domov na mame môžu zapojiť viacerými spôsobmi.

Okrem toho, že ho môžu ušiť, môžu darovať aj nosič, ktorý už nepotrebujú. Tí, ktorí nemajú stroj či dostatočné zručnosti, no majú chuť pomôcť, môžu urobiť nosič, ktorý netreba šiť. Stačí ho len podľa návodu vystrihnúť a poskladať z troch nepotrebných tričiek.

Vystrihnuté aj ušité nosiče dostanú utečenci pre svoje deti vo vrecku spolu s nákresom, ako ich majú používať, a tiež s návodom, do akej hmotnosti a na aké časté nosenie sú vhodné. Domov na mame myslí tiež na to, odkiaľ najviac utečencov do Európy prúdi – preto pripravili i návody v arabskom jazyku.

Kedysi spolu párali, dnes môžu spolu šiť

Prvé desiatky nosičov, ktoré už ušili a zozbierali, by chceli ľudia z komunity Domov na mame poslať čo najskôr do krajín, kde je utečencov najviac. No ešte presne nevedia, kam sa dostanú.

„Uvažujeme aj nad tým, či ich neodviezť priamo do Grécka, kde je utečencov najviac a nosiče im môžu pomôcť asi na najdlhšej ceste,“ vraví Dana Kleinert.

Iniciátori akcie Domov na mame už počítajú s tým, že šitie nosičov môže byť dlhodobý projekt.

Ak sa pri jeho rozbiehaní doň zapájali najmä dobrovoľníci a mamy na materskej a oslovili aj materské centrá, postupne by šitie chceli predstaviť aj inde – nosiče by sa tak mali šiť na bratislavskom Dobrom trhu. No šitie by časom mohlo zamestnať napríklad aj ľudí vo väzení.

Dana Kleinert si vie predstaviť, že by sa k šijacím strojom mohli po rokoch vrátiť aj seniori; už sa im ozvali záujemcovia z klubu dôchodcov, že by sa pridali. Pomohli by dobrej veci, mali by pre koho šiť a opäť by nadobudli pocit, že ešte môžu urobiť niečo užitočné.

„Spoločné šitie by mohlo byť ako novodobé páračky,“ vraví s úsmevom Dana Kleinert. Ľudia si ich organizujú sami, organizátorky to považujú za skvelé.

Vedia, že realizácia ich ďalších užitočných nápadov príde až časom – udržateľný projekt si už totiž žiada koordinátora, ktorý by takéto šitie v širšom okruhu zabezpečil.

Popri tom, že dobrovoľníci ušijú niečo, čo sa ľuďom v núdzi môže hodiť, sa môžu zhovárať, napríklad aj o téme utečencov, ktorá je veľmi citlivá. „Aj o to nám ide, aby sa ľudia o tej téme rozprávali a prestali sa jej báť,“ vraví Dana Kleinert.

Keďže verí tomu, že nosiče majú veľký potenciál a projekt ich šitia je dobrý, návrhárka si vie predstaviť, že by projekt mohol zamestnať aj ľudí z našich textiliek. „Na to však potrebujeme podporu a odbyt. Jedna textilka nám už ponúkla, že by nám pomohla s balmi látok, ktoré má. Ozývajú sa nám aj návrhári, ktorí chcú pomôcť,“ hovorí.

Niektorí pomôžu, no chcú ostať v anonymite

Ľudia, ktorí rozbiehali projekt Domov na mame, už majú niekoľkomesačnú skúsenosť s pomocou pre utečencov. Uvedomujú si teda, ako táto téma ľudí po celom svete, ale aj na Slovensku rozdeľuje.

Vedia, že sú aj ľudia, ktorí síce chcú pomôcť, ale nechcú, aby ich pritom niekto videl. Aj preto s vďakou prijímajú i nosiče, ktoré im pošlú ľudia anonymne.

Kým samotná téma migrácie utečencov vyvoláva aj na Slovensku mnohé negatívne emócie, Lucia Gomez na projekte Domov na mame oceňuje, že je vyslovene pozitívny.

„To sme presne chceli dosiahnuť. My totiž nevyriešime, kde táto téma vznikla, či a kam majú utečenci putovať a prečo v takom počte odchádzajú. Ale môžeme im pomôcť,“ vraví Dana Kleinert.

Lucia Gomez si myslí, že by ľudia nemali byť v strese len preto, či pomáhajú dostatočne alebo nepomáhajú vôbec, pretože utečenci netrpia ich vinou. Nechce ani ľuďom meniť názory, ktoré na túto tému majú. „Ale ak vieme pomôcť, prečo by sme to neurobili?“ dodáva.