Denník N

Aká je cena mieru na Ukrajine a aký je slovenský záujem

Všetci si želáme mier, ale potrebujeme mať aj záruky, že Ruská federácia sa vráti k rešpektovaniu medzinárodného práva nielen čiastočne alebo dočasne.

Autor je minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR

Vojenská agresia Ruska proti Ukrajine vstupuje do piateho mesiaca. Vedenie Ruskej federácie dáva najavo, že je odhodlané pokračovať v tejto vojne za akúkoľvek cenu vrátane systematického ničenia civilných obydlí, civilnej infraštruktúry a násilia voči civilnému obyvateľstvu. Vo verejnom priestore sa objavujú otázky: Aké by mohli byť podmienky a okolnosti mieru? Logicky sa natíska otázka, aký je v tejto veci aj náš, slovenský záujem. Sú záujmy demokratického spoločenstva totožné so záujmami a s cieľmi, ako ich formuluje ukrajinské vedenie: teda plné obnovenie ukrajinskej suverenity v medzinárodne uznávaných hraniciach spred roku 2014?

Pravdivá, hoci zjednodušená odpoveď znie: Napadnutá bola Ukrajina, ide o jej územie a jej suverenitu, nie je morálne odôvodniteľné ani možné dohodnúť čokoľvek s Ruskom ponad hlavu alebo poza chrbát Ukrajiny. Úvahy o výmene územia za mier na spôsob „o Ukrajine bez Ukrajiny“ sú z princípu neakceptovateľné.
Ale nedá sa nepočuť, že sa takéto úvahy objavujú. Sú predmetom verejných diskusií a nezakrývajme si oči a uši, že mnohým ľuďom, a čo je horšie, aj politikom u nás aj vo svete sa môžu zdať dokonca príťažlivé.

U bežných ľudí je to aj pochopiteľné, každý normálny človek si predsa želá mier. A mnohým ľuďom sa zdá, že na svete sa dialo, deje a bude diať toľko nespravodlivostí, že boj o kus územia cudzieho štátu predsa nestojí za toľké obete ani za poškodenie ekonomických a sociálnych záujmov veľkej časti sveta.

Pre mňa však otázka znie: Ako je to z hľadiska našich, slovenských záujmov? Je alebo nie je slovenským záujmom obnovenie ukrajinskej suverenity v hraniciach spred roku 2014? A prečo vlastne?

Tvrdím, že jednoznačne áno. Dokonca z dvoch dôvodov, ktoré sú nad rámec našej solidarity s bojom ukrajinského ľudu o svoju slobodu a nezávislosť.

Prvým je naša vlastná slovenská suverenita a bezpečnosť. Nejde vôbec o vyprázdnený pojem, ide o garanciu našej existencie v našich vlastných jestvujúcich slovenských hraniciach. Hranice Ukrajiny mali (a majú) rovnakú medzinárodno-právnu váhu ako ktorékoľvek iné. Niektoré fakty treba opakovať, aby nevybledli. Napríklad aj to, že vlastnou rukou sa pod suverenitu Ukrajiny podpísala Ruská federácia ešte aj osobitne v roku 1994 v Budapeštianskom memorande. Taký model medzinárodných vzťahov, v ktorom sa hociktorá krajina rozhodne získať územie cudzieho štátu vojenskou silou a o vojensky dobyté územia sa potom bude dať handlovať, taký model je pre Slovensko, naše hranice a našu suverenitu trvalou nočnou morou.

Druhým dôvodom je neopakovať omyly z roku 2014, keď sme sa, treba si to priznať, prakticky zmierili s anexiou Krymu. Opäť sa treba pýtať, kde je náš slovenský záujem? A opäť treba opakovať fakty, aby nevybledli.

Pred vojenským útokom proti Ukrajine sformulovalo súčasné vedenie Ruskej federácie aj požiadavky obmedzujúce suverénne rozhodovanie Slovenska a niektorých ďalších európskych štátov. Po 24. februári v tieni vojny sme už pomaly zabudli, že vedenie Ruska aj od nás, len inými slovami, požadovalo „demilitarizáciu“. Predpokladám, že keby sa dnes ruské vojská zastavili na súčasnej frontovej línii, pravdepodobne by zazneli silné hlasy volajúce po „realizme“ zo strany Ukrajiny. A preto mám obavu, že tak ako sme si v Európskej únii a NATO „zvykli“ na anexiu Krymu, tak by si výmenou za plyn alebo za obchodné možnosti mnohí radi zvykli aj okyptenú Ukrajinu. Lenže dokedy? Je toto slovenský záujem?

Všetci si želáme ukončenie bojov, mier, pokoj. Lenže potrebujeme mať aj záruky, že Ruská federácia sa vráti k rešpektovaniu medzinárodného práva a záväzkov nielen čiastočne alebo dočasne. Pre nás ako Slovensko je to azda ešte väčší záujem než pre veľa iných európskych štátov. Iba úplný a bezpodmienečný rešpekt k medzinárodnému právu a plnej suverenite iných štátov, vrátane Ukrajiny, by mali byť zásadným trvalým predpokladom pre úvahu o tom, ako do budúcnosti nastaviť vzťahy s Ruskom. Ide o jasné a zrozumiteľné kritérium, ktoré nemôže Rusko urážať, ponižovať ani od neho nevyžaduje nič, čo ide nad rámec právnych princípov medzinárodných vzťahov. Ak by sme z tohto ustúpili, tak len predĺžime obdobie obáv a neistoty, ktorý ďalší suverénny štát sa Rusko rozhodne „demilitarizovať a denacifikovať“ alebo si hľadať inú zámienku na intervenciu. A to rozhodne nie je slovenský záujem.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Politici píšu

Komentáre

Teraz najčítanejšie