Denník N

Bieloruský denník: Opäť od nás letia rakety na Ukrajinu. Bolo by všetko inak, keby Bielorusi v roku 2020 zvrhli Lukašenka?

Protesty v Bielorusku. Foto - TASR/AP
Protesty v Bielorusku. Foto – TASR/AP

Maks z Minska je presvedčený, že ani koniec Lukašenka by dnešnú situáciu nezmenil: Putin by to nedovolil.

Napriek masívnym represiám a zatýkaniam začali po zmanipulovaných voľbách Bielorusky a Bielorusi protestovať každú nedeľu proti režimu Alexandra Lukašenka. V ten istý deň nám píše svoj Bieloruský denník Maks z Minska. Vzhľadom na vyhrotenú situáciu, v ktorej sa ocitli miestni novinári, sme sa rozhodli, že nezverejníme jeho celé meno.

Koncom júna, teda na začiatku piateho mesiaca vojny, z Bieloruska opäť lietajú rakety smerom na Ukrajinu.

Vyvolalo to novú vlnu agresie z ukrajinskej strany voči Bielorusom. Emócie Ukrajincov sú pochopiteľné: doma majú vojnu. Avšak ak odhliadneme od emócií, väčšina obvinení proti bežným Bielorusom je absolútne bezpredmetná. Samozrejme, že my, občania Bieloruska, nesieme zodpovednosť za to, čo sa deje. Mnohí však robia všetko pre to, aby porazili diktatúru a pomohli Ukrajine.

Jedna z obľúbených téz zo strany Ukrajincov: Bielorusi, v roku 2020 ste nedokázali poraziť Lukašenka, pretože namiesto toho, aby ste do rúk vzali zbrane, ste sa vyzúvali predtým, ako sa postavíte na lavičku. Keby ste vtedy premohli diktátora, nedošlo by k raketovým útokom na Ukrajinu z územia Bieloruska.

Ale bolo by to tak naozaj?

Protest v Bielorusku v roku 2020 bol pokojný. Je práve toto príčinou jeho zlyhania?

Nie. Pokojné protesty fungujú – navyše fungovali aj na Ukrajine: hovoríme o Oranžovej revolúcii v rokoch 2004 – 2005. Pokojný protest v Bielorusku v roku 2020 skutočne nepriniesol zmenu diktátorského režimu. Bola to však prirodzená reakcia bieloruskej spoločnosti na manipuláciu, zločiny a násilie Lukašenkovho režimu. Bielorusi si zvolili mierumilovnú cestu.

Nemôžeme však tvrdiť, že Bielorusi len „dávali kvety bezpečnostným zložkám a stáli na lavičkách bez topánok“.

Reakciou na pokojné protesty proti bezpráviu bolo vyčíňanie bezpečnostných zložiek Alexandra Lukašenka, ktoré strieľali, týrali, hádzali granáty a mučili Bielorusov vo vyšetrovacích väzbách a väzniciach. Niekoľko Bielorusov zabili už v prvých dňoch protestov. Došlo aj k prípadom, keď sa demonštranti postavili na svoju obranu proti bezpečnostným silám, stavali barikády a bojovali za tých, ktorých sa pokúšali zadržať.

Hovorí sa, že v roku 2020 Bielorusi nedotlačili diktátora. Mohol protest vôbec uspieť?

Samozrejme, presnú odpoveď nedá nikto.

Zástancovia idey násilného protestu argumentujú, že keby existoval útvar dobre organizovaných ozbrojených mužov, Bielorusko by už bolo slobodné. Vraj by sa bezpečnostné zložky zľakli a Lukašenka by zradili. Toto tvrdenie však vyvoláva mnoho otázok. Bol by protest taký masový, keby boli protestujúci ozbrojení? Určite nie.

Viedlo by to k ešte väčšiemu počtu obetí? Jasné, že áno. A čo ruské bezpečnostné sily, ktoré sa prvé dni po voľbách pohybovali na hraniciach s Bieloruskom – nepomohli by Lukašenkovi udržať si moc v prípade násilného konfliktu? Bohužiaľ, je to veľmi pravdepodobné.

Na príklade Kazachstanu vidíme, čo sa stane, keď sa ruské sily so zbraňami zamiešajú do vnútorných záležitostí krajiny. Protestujúcich rýchlo označia za teroristov a spustia proti nim špeciálnu operáciu. Keďže Lukašenko aj bez susedských pomôcok pohotovo obviňuje každého z terorizmu a pokusu o násilné uchopenie moci, následky by mohli byť veľmi krvavé.

Navyše nezávislosť krajiny by tak bola ešte viac ohrozená (hoci sa zdá, že viac sa už ani nedá). Lukašenko by bol závislý od Ruska nielen z ekonomického hľadiska, ako je to teraz, ale aj priamo z hľadiska svojho udržania sa pri moci. Ktovie, za akých podmienok by to prebehlo: prechod bezpečnostných síl pod absolútnu kontrolu Ruska, začlenenie do Ruskej federácie alebo niečo iné.

Vojna proti Ukrajine je Putinov dlhodobý plán. Aká je úloha Bieloruska v tomto pláne?

Už teraz je zrejmé, že Vladimir Putin dlhodobo plánoval vojnu proti Ukrajine. Bielorusko je vhodným predmostím na podnikanie útokov. Využitím územia Bieloruska je možné roztiahnuť sily ukrajinskej armády a neustále ohrozovať Kyjiv: ostreľovaním, ale aj možným útokom. Putin to aktívne využíva aj teraz, hoci bieloruská armáda nie je priamo zapojená do vojny. Rusko však využíva územie a infraštruktúru Bieloruska na sto percent.

Vzhľadom na to, že Putin plánoval vojnu už dávno, môžeme pripustiť, že by dovolil Bielorusku stať sa demokratickou krajinou? Pripustiť, aby sa v Bielorusku dostala k moci osoba, ktorá nenechá ruskú armádu cítiť sa pánmi na bieloruskom území? Pripustiť, aby sa Cichanovská alebo Babariko po víťazstve vo voľbách postavili na stranu Ukrajiny vo vojne a tým vytvorili hrozbu pre Rusko?

Zdá sa, že odpovede na tieto otázky sú zrejmé. Lukašenko Putinovi až príliš vyhovuje na to, aby ho nechal niekým nahradiť. Aj keď si to bieloruský ľud želá.

Bielorusi a Ukrajinci majú spoločných nepriateľov

Ukrajinu ohrozuje Putin, ktorého podporuje Lukašenko. Slobodné Bielorusko ohrozuje Lukašenko, ktorého podporuje Putin. Obe krajiny trpia dvoma diktátormi, ktorí milujú svoju moc a nostalgicky spomínajú na ZSSR.

Bez slobodnej Ukrajiny nebude slobodné Bielorusko. Ale aj slobodná Ukrajina to bude mať bez slobodného Bieloruska ťažké: nepredvídateľná susedná krajina so šialeným diktátorom na čele je vždy nebezpečná. Záujmy Bielorusov a Ukrajincov sú rovnaké a diktátori radi rozdeľujú a zvádzajú konflikty na svojich súperov, len aby ich oslabili.

Ak chceme riešiť spoločné problémy a žiť slobodne a pokojne, musíme konať spoločne. Solidarita je silnejšia než diktatúra a strach.

Z ruštiny preložila Diana Shvedová. Bieloruský denník vychádza s podporou SlovakAid.

[Pochopte vojnu na Ukrajine vďaka knihám Petra Koubského Stručné dejiny Ukrajiny a Stručné dejiny Ruska]

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Bielorusko a Lukašenko

Bieloruský denník

Vladimir Putin

Vojna na Ukrajine

Svet

Teraz najčítanejšie