Denník N

Cameron chce udržať Britániu v Únii, možno aj na úkor Slovákov

Foto – TASR/AP
Foto – TASR/AP

Britský premiér by pri mnohých návrhoch na reformu Únie dokázal nájsť podporu v iných členských štátoch. No predostrel aj také, ktoré odmietnu aj jeho spojenci.

Autor je novinár a prekladateľ

Britský premiér David Cameron konečne predstavil svoje návrhy reformy Európskej únie, ktoré majú byť zároveň aj novými podmienkami členstva Veľkej Británie v tomto zoskupení. Ako je známe, najneskôr do konca roku 2017 sa uskutoční referendum o zotrvaní Spojeného kráľovstva v Európskej únii a výsledky rokovaní o zmenách v jej fungovaní budú mať vplyv na Cameronov osobný postoj k členstvu a nepochybne aj na rozhodnutie britských voličov.

Hneď na úvod treba povedať, že britský premiér sa nachádza v neľahkej situácii. Svoje štyri priority predstavil v liste predsedovi Európskej rady Donaldovi Tuskovi. V jeho závere Cameron vyjadril nádej, že sa podarí nájsť dohodu vo všetkých štyroch oblastiach. „Ak to dokážeme, som pripravený viesť kampaň za udržanie Británie v zreformovanej Európskej únii, ktorá naďalej bude zvyšovať prosperitu a bezpečnosť všetkých členských štátov,“ píše Cameron.

Ak chce uspieť, musí o svojich reformách presvedčiť ostatné členské štáty. Zrejme sám očakáva, že v niečom bude musieť ustúpiť. Potom ho bude čakať náročná úloha presvedčiť skeptikov vo vlastnej strane a predovšetkým britskú verejnosť, že to, čo vyjednal, je dobrá dohoda a Británii sa oplatí v Únii zostať.

Ešte pred predstavením svojich podmienok Cameron vyhlásil, že reformu Únie myslí smrteľne vážne a ak vyjednávania zlyhajú, Briti si budú musieť položiť otázku: „Je táto organizácia pre nás?“ Súčasný stav považuje za nevyhovujúci. Zároveň dodal, že Británia by nepochybne prežila aj mimo Únie. Kľúčovou otázkou je však to, či by bola úspešnejšia.

Frontové línie

Čo teda Cameron navrhuje a aká je šanca, že uspeje? Jeho prvý bod sa týka spravovania ekonomiky Európskej únie. Británia nie je členom eurozóny a Cameron žiada, aby Únia rešpektovala, že na jej území existuje viac ako jedna mena, a aby zmeny v eurozóne neboli záväzné pre štáty, ktoré nepoužívajú euro. Zároveň dodáva, že daňovníci v štátoch mimo eurozóny by nemali prispievať na finančné operácie podporujúce spoločnú európsku menu. Žiada tiež, aby o otázkach, ktoré sa týkajú všetkých členských štátov, diskutovali a rozhodovali všetci, nie len členovia eurozóny.

Britskí analytici tvrdia, že aj keď konkrétne opatrenia môžu byť problematické, s týmto bodom by ostatné členské štáty nemali mať zásadný problém. Podľa nich Británii v tejto oblasti môže pomôcť aj Nemecko. Problematické môže byť, ak sa Británia bude dožadovať práva veta v otázkach eurozóny. Pripomínajú, že fungovanie eurozóny a jednotného trhu nie je otázka, ktorá by bola kľúčová pre voličov, ale je mimoriadne dôležitá pre britské firmy. To, ako sa ju podarí vyriešiť, môže mať vplyv na ich postoj pred referendom a, samozrejme, aj na financovanie jednotlivých kampaní.

Druhá britská priorita sa týka podpory konkurencieschopnosti Únie. V časti listu, kde sa Cameron venuje tejto otázke, dokonca chváli súčasnú Európsku komisiu za jej súčasné snahy podporovať rast a obmedzovať nepotrebné regulácie. Neskôr však dodáva, že bremeno regulácií je stále príliš vysoké a Únia môže urobiť viac pre jeho okresanie.

Na rozdiel od prvého bodu, kde Cameron vymenúva konkrétne požiadavky, tu je veľmi vágny. To však môže byť výhoda, pretože v podstate akúkoľvek zmenu bude môcť prezentovať ako vlastné víťazstvo. Dá sa tiež očakávať, že v boji proti byrokracii bude mať dostatok spojencov. Toto nebude pre Camerona najťažšia prekážka.

Tak trochu tehotná Británia

V treťom bode, ktorý sa týka národnej suverenity, Cameron predstavuje tri reformné návrhy. S druhým a tretím, ktoré sa týkajú posilnenia úlohy národných parlamentov a dôsledného implementovania princípu subsidiarity, by nemal byť až taký problém. Cameron chce, aby skupina národných parlamentov mohla zablokovať nechcenú európsku legislatívu. Presný počet parlamentov, ktoré by sa museli postaviť proti návrhom z Bruselu (a Štrasburgu), ponecháva na rokovania.

Podľa britských komentátorov zástancovia odchodu z Únie budú Camerona kritizovať, že zmeny sú len kozmetické, a čokoľvek menej ako právo veta pre britský parlament budú považovať za ústupok.

Prvý reformný návrh v oblasti národnej suverenity je však niečo, čo zvýši tlak mnohým európskym politikom. Cameron totiž chce, aby Británia nebola viazaná požiadavkou smerovať k čoraz užšej Únii. „Chcem to dosiahnuť formálnym, právne záväzným a nezvratným spôsobom,“ píše Cameron. Týmto len potvrdí povesť Británie ako problematického člena, ktorý neustále žiada nejaké výnimky a ústupky a vyberá si hrozienka z koláča podľa toho, čo mu vyhovuje.

S istým frflaním mu však nakoniec ustúpia. Povedia si totiž, že je lepšie mať „tak trocha tehotnú“ Britániu ako žiadnu. Zároveň však budú zrejme musieť vymyslieť mechanizmus, aby podobné kúsky nezačali vystrájať aj iné štáty. Kandidátov na „menej Európy“ totiž akosi začalo pribúdať.

Tuhý imigračný boj

Jednoznačne najťažšia úloha čaká britského premiéra, ak chce ostatné členské štáty presvedčiť o zmenách v imigračnej politike a vo voľnom pohybe osôb. Niektoré návrhy nie sú až také kontroverzné. Len málokto bude namietať proti tomu, aby sa zjednodušila deportácia zločincov do materských krajín a znemožnil sa ich návrat. Rovnako pochopiteľná je aj snaha obmedziť fiktívne sobáše občanov Európskej únie s neobčanmi, ktorí potom získajú právo prísť za nimi do Británie.

Cameron však takmer určite narazí na odpor v snahe obmedziť imigráciu z ostatných členských štátov Únie. Britský premiér tvrdí (a to je pravda), že počet prichádzajúcich Európanov je vyšší, ako sa čakalo. To vytvára tlak na britské školstvo, zdravotníctvo a verejné služby. Cameron používa ošúchaný argument o tom, že lákadlom je britský sociálny systém, a teda navrhuje, aby občania Únie mali nárok na rôzne sociálne príspevky a sociálne bývanie až po štyroch rokoch prispievania do systému.

Zároveň by právo na voľný pohyb osôb zo štátov, ktoré do Únie vstúpia v budúcnosti, začalo platiť, až keď sa ich úroveň hospodárstva „oveľa viac priblíži súčasným členským štátom“. Prechodné obdobie sa uplatňovalo aj pri vstupe Slovenska a ostatných stredo- a východoeurópskych štátov, Británia však vtedy otvorila pracovný trh okamžite. Keďže Cameronov návrh neobsahuje žiadne konkrétne prechodné obdobie, teoreticky by britský pracovný trh mohol byť povedzme pre Srbov zatvorený aj desaťročia.

Keďže voľný pohyb osôb je jedným z pilierov Únie, jeho podpíleniu sa Európska komisia a viaceré vplyvné štáty budú urputne brániť. Na imigrácii, a najmä prístupe k sociálnym dávkam, môže Cameron stratiť aj spojencov, ktorí by inak jeho ostatné reformné návrhy podporili. Jednou z nich môže byť nová poľská vláda. Tej sa určite nebude pozdávať predstava, že v prípade straty zamestnania v Británii by sa desaťtisíce Poliakov vrátili domov a postarať by sa o nich musela ona. To isté platí v podstate aj o Slovensku.

Keďže na Cameronov návrh sa okamžite objavili odmietavé reakcie, tak už mierne cúvol a v stredu priznal, že otázka sociálnej podpory je pre niektoré členské štáty kľúčová a je otvorený rôznym spôsobom jej riešenia. Detaily zatiaľ nepoznáme. Je však jasné, že vyhovieť všetkým bude mimoriadne náročné. Buď bude čeliť obvineniam z podkopávania samotných základov Európskej únie, alebo tvrdeniam, že v praxi sa dá jeho nápad uskutočniť len tak, že z nej Británia vystúpi.

Celkový dojem z Cameronovho listu je taký, že britský premiér prejavil snahu presadiť isté zmeny, ale nie celkom odhadol, nakoľko sú uskutočniteľné. Stopercentný úspech jeho reformy je takmer utópiou, takže euroskeptické skupiny budú vykresľovať Camerona ako muža, ktorý ustúpil tlaku Bruselu, respektíve ho nedokázal získať na svoju stranu. Aj keď osobne bude mať pocit, že nové podmienky sú prijateľné, britským voličom to stačiť nebude a nasmerujú Britániu k odchodu z Európskej únie.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Veľká Británia a brexit

Komentáre

Teraz najčítanejšie