Denník N

Deti sú všetkému otvorené a vidia iné veci, hovorí tvorca obrázkových kníh Petr Horáček

Maliar, ilustrátor a autor detských kníh Petr Horáček. Foto N - Tomáš Benedikovič
Maliar, ilustrátor a autor detských kníh Petr Horáček. Foto N – Tomáš Benedikovič

Je veľký omyl, keď deťom začneme hovoriť, čo má ako vyzerať, ako majú myslieť a akej farby je slnko, myslí si úspešný autor a ilustrátor.

Jeho knihy vydávajú veľké vydavateľstvá, sú preložené do dvadsiatich jazykov a známe po celom svete. Prednedávnom začali vychádzať aj v slovenčine, aktuálne je to knižka Mackov najlepší kamarát.

Český maliar, ilustrátor a úspešný tvorca obrázkových kníh pre deti Petr Horáček v júni prednášal a diskutoval so slovenskými študentami ilustrácie i verejnosťou, pre najmenších pripravil v spolupráci s Mestskou knižnicou Bratislava výtvarný workshop.

„Deti nie sú hlúpe, majú len menej skúseností,“ povedal v súvislosti s tým, aké knižky deťom čítať a čo sú schopné pochopiť.

Ako všeobecne vnímate knihu?

Kniha je objekt. A pri obrázkovej knižke to platí ešte viac. Nemám veľmi rád, keď rodičia deťom hovoria: „Túto knižku si neber, je pre malých, vezmi si niečo pre väčšie deti.“ To je obrovský omyl. Okrem toho, že by sme deťom nemali hovoriť, po ktorej knihe siahnuť, nemali by sme im brať obrázkovú knižku preto, lebo sú na ňu údajne príliš veľké. To je normálny zločin.

Obrázková knižka totiž deti vzdeláva nielen po literárnej, ale aj po výtvarnej stránke. A nielen to. Nedávno ma ilustrátor Chris Haughton upozornil, že ide aj o stránku divadelnú. Keď si rodičia s deťmi čítajú, tak napodobňujú hlasy, zvuky, gestikulujú. Oni tú knižku hrajú. Väčšina dobrých obrázkových kníh má dokonale vypracovaný text, ktorý má rytmus a funguje v každom ohľade.

Čo je teda dobrá obrázková knižka, či ako sa v angličtine hovorí, picture book?

V dobrej obrázkovej knižke nemusí text vždy presne opisovať, čo je na obrázku, a obrázok nemusí byť nutne v súlade s textom. Kniha, v ktorej obrázok opisuje text, je ilustrovaná knižka. To je iná kategória. Picture book musí fungovať ako celok. Keď z nej vyjmete text, nebudete rozumieť obrázku, keď ponecháte len text, samotnému mu nebudete rozumieť.

Napríklad v známej obrázkovej knižke o sliepočke na prechádzke (Pat Hutchins: Rosie’s Walk) sa hovorí o tom, ako sa sliepočka Rosie prechádza po dvore, okolo rybníka, popri kope sena. No na obrázku vidíme, čo v texte nie je. Že za ňou ide líška, ktorá najprv stúpi na hrable, potom spadne do rybníka a zamotá sa v kope sena. A to sú momenty, keď sa stávajú deti aktívne. Zvýsknu: „Pozor, líška! Aha, sliepočku naháňa líška!“ Stávajú sa súčasťou hry. A to pre mňa robí dokonalú obrázkovú knižku.

Ako čítajú deti? Inak ako dospelí?

Deti majú viac

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Knihy

Rozhovory

Vizuálne umenie

Kultúra

Teraz najčítanejšie