Denník N

Nerušte ruskú kultúru

Opera Zlatý kohútik, ktorú SND uviedlo v roku 2002. Foto – TASR
Opera Zlatý kohútik, ktorú SND uviedlo v roku 2002. Foto – TASR

Odmietnutie kontaktu s ruskou kultúrou nezmení Putinove kalkulácie ani ho neprinúti stiahnuť svoje sily z Ukrajiny.

Autorka je americko-ruská politologička

Predtým, ako napísal Bratov Karamazovovcov alebo Zápisky z podzemia, bol Fjodor Dostojevskij cárskou vládou odsúdený na smrť za údajnú účasť na revolučných aktivitách. Poslali ho do sibírskeho väzenského tábora a prinútili ho vykonať vojenskú službu v exile. Dostojevskij však po návrate z Európy, kde žil roky v slobode, napísal v Denníku spisovateľa, že „všetci“ „tajne prechovávajú zlobu proti“ Rusom a že Rusi „sú nasledovníkmi a otrokmi“.

Keďže mnohé, ak nie väčšina kultúrnych inštitúcií v Európe a v Spojených štátoch účinne „zrušila“ ruských umelcov a kultúru, Dostojevského slová znejú pravdivejšie ako kedykoľvek predtým. Ako nedávno poznamenal Ian Buruma, Rusi si teraz čoraz viac myslia, že Kremeľ mohol mať po celý čas pravdu: Rusko je skutočne „obliehaná pevnosť“, navždy nepochopená a podkopávaná nepriateľským Západom.

Chybná logika

Samozrejme, je to niečo ako otázka, či bola skôr sliepka alebo vajce. Odmietnutie ruskej kultúry Západom je reakciou na to, že ruský prezident Vladimir Putin spustil brutálnu „špeciálnu vojenskú operáciu“ na Ukrajine. Ale Putin tvrdí, že táto operácia bola odpoveďou na nepriateľstvo Západu – najmä na americké snahy zmeniť Ukrajinu na akési „Antirusko“. Podľa ruského veľvyslanca pri OSN Vasilija Nebenzju cieľom Kremľa nie je eliminovať Ukrajinu, „drahý a priateľský národ“, ale zabrániť tomu, aby slúžila americkej „protiruskej agende“.

Dokonca aj Rusi, ktorí úplne nezhltnú kremeľské rozprávanie o Ukrajine, sú zdesení pripravenosťou, s akou sa Západ pustil do všetkého ruského. Ešte aj po druhej svetovej vojne sa v školách naďalej vyučoval nemecký jazyk, orchestre naďalej hrali Bacha a Mozarta pred plnými sálami a ľudia stále čítali Goetheho a Thomasa Manna. Zločinmi nacistov nebola poškvrnená celá nemecká história a kultúra.

Lenže odkedy Putin začal vojnu proti Ukrajine, Mníchovská filharmónia odvolala svojho ruského šéfdirigenta Valerija Gergijeva a Metropolitná opera v New Yorku prerušila vzťahy s ruským Veľkým divadlom. Ruských hudobníkov vylúčili z medzinárodných súťaží a niektoré orchestre dokonca vyškrtli zo svojich koncertných programov Čajkovského.

Ďalší veľký ruský autor Vladimir Nabokov opísal tendenciu odmietať kultúru ako formu vulgárnosti. Aj keď sa prerušenie vzťahov s ruskými univerzitami môže zdať menej vulgárne ako rozbíjanie nemeckých obchodov na Nevskom prospekte v Petrohrade, ako to urobili ruskí nacionalisti v desiatych rokoch minulého storočia, základné pohnútky sú rovnaké.

Zdá sa, že odmietnutie ruského umenia a kultúry je založené na chybnej logike dokonca aj v prípade Ukrajiny. Samozrejme, ak má niekto právo odmietnuť Rusko, je to práve Ukrajina. Ale rozhodnutie odstrániť ruskú literatúru a jazyk zo školských osnov nie je ani zďaleka také jednoduché ako „vyhodiť“ všetko, čo nás „nejakým spôsobom spája s Ruskou ríšou“, ako sa vyjadril námestník ukrajinského ministra školstva a vedy Andrij Vitrenko.

Putina to nezmení

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Vladimir Putin

Komentáre, Kultúra

Teraz najčítanejšie