Ako oligarchovia ovládajú Grécko

Väčšinou sú už v dôchodkovom veku. Mnohí majetok zdedili a aj učia svoje deti, ako prevziať rodinný biznis, keď tu už oni nebudú. Majú úzke kontakty s politikmi, stranám pomáhajú s predvolebnou kampaňou.

Vlastnia nejaké tie noviny či televízny kanál, a aby si zvýšili popularitu, z času na čas kúpia populárny futbalový klub. A ani kríza veľa z ich vplyvu na život v Grécku neubrala.

Oligarchia je slovo starogréckeho pôvodu a znamená vládu úzkej skupiny ľudí. Podľa mnohých to tak vyzerá v Grécku aj v súčasnosti. Kým po šiestich rokoch krízy bežný Grék prišiel v priemere o 300 eur na čistej mzde (medián príjmov z rokov 2010 a 2013) a stále je 26 percent ľudí bez práce, oligarchovia si svoju moc v krajine uchránili.

„Grécko zlyhalo v riešení týchto problémov, pretože elity krajiny majú veľký záujem, aby to takto aj naďalej fungovalo,“ napísal v článku pre magazín Foreign Affairs koncom roka Pavlos Eleftheriadis, profesor práva na britskom Oxforde. Podľa neho je práve politická nerovnosť, nie ekonomický rast, tým hlavným problémom, ktorému čelí Grécko.

Je to tabu

Klasické strany ako konzervatívna Nová demokracia a socialistický PASOK, ktoré vládli Grécku neustále od pádu vojenskej junty v roku 1974 a spolu prevzali aj krajinu v kríze po voľbách v roku 2012, urobili málo, aby znížili vplyv najbohatších Grékov na život v krajine. To sa podľa Eleftheriadisa za posledné roky nezmenilo.

Na boj proti oligarchom teraz vyzýva strana, ktorá je najväčším favoritom nedeľných predčasných parlamentných volieb – ľavicová Syriza. Tieňový minister rozvoja strany George Stathakis pre britský denník Financial Times povedal, že bojovať proti vplyvu oligarchov na ekonomiku bude „jednou z priorít“ Syrizy.

„Skutočný nepriateľ trhovej súťaže v Grécku je oligarchia, ale je to tabu – politici o tom nediskutujú, médiá o tom nepíšu,“ povedal pre Financial Times Aristides Hatzis, profesor práva a ekonomiky na Aténskej univerzite.

Jedným z dôvodov vysokého vplyvu oligarchov v krajine je ich moc nad gréckymi médiami. Do 80. rokov 20. storočia bola v Grécku len jedna štátna televízia. V tom čase začali politici rozdávať frekvencie aj pre súkromníkov a využili to práve bohatí biznismeni, často s prepojením na štátne zákazky.

Viac denníkov ako v Nemecku

V súčasnosti oligarchovia vlastnia veľkú väčšinu miestnych televíznych kanálov, rozhlasových staníc, novín či navštevovaných webových portálov. Médiá využívajú aj ako nástroj vplyvu. Pre Reuters to pred dvoma rokmi priznal aj Ioannis Alafouzos, majiteľ denníka Kathimerini a sledovanej stanice SKAI TV.

„Niektoré médiá sú tlačové kancelárie obchodných skupín. Je to úplne nezdravá situácia. Účelom médií sa vo veľkej časti stalo vykonávať špecifické zadania svojich majiteľov,“ povedal pre Reuters. Ako je to s jeho médiami, neuviedol.

Oligarchom tiež často neprekážalo ani to, že médium nezarábalo. Aj preto podľa Reuters bolo v krajine v roku 2009 „39 celonárodných denníkov (čo je viac ako v Nemecku či Británii), 14 týždenníkov či šesť súkromných televíznych staníc“.

Grécko je podľa rebríčka slobody tlače organizácie Reportéri bez hraníc na 99. mieste, horšie v Európskej únii je na tom len Bulharsko. Podľa organizácie však je za tým aj kríza (novinárov začali nakoniec prepúšťať aj oligarchovia) či útoky na novinárov zo strany krajnej pravice.

Syriza teraz okrem iného plánuje aj zrušenie bezplatného udeľovania licencií pre televízie a rozhlasy. „Atény nikdy nedovolili voľne súťažiť o frekvencie. Namiesto toho parlament každých pár rokov predĺžil dočasné licencie, naposledy teraz v auguste,“ napísal Eleftheriadis.

Trikrát lacnejšie staré letisko

Krajina je na tom rovnako aj v rebríčkoch korupcie. Podľa rebríčka jej vnímania organizácie Transparency International skončilo vlani Grécko na 69. priečke – spolu s Rumunskom a Bulharskom najhoršie v Únii.

Jeden z posledných prípadov podozrenia z korupcie pri štátnych zákazkách je z minulého roku. Štát v rámci privatizácie predával pozemok okolo starého letiska na okraji Atén. Na začiatku boli deviati záujemcovia, no cenu ponúkol už len jeden – firma druhého najbohatšieho Gréka Spirosa Latsisa, ktorý má podľa Forbes majetok 2,1 miliardy dolárov.

Za pozemok veľkosti 25 štvorcových kilometrov zaplatil 915 miliónov eur. Aj keď, ako napísali noviny To Vima, Grécka technická komora to ocenila na 2,9 miliardy eur. Viac ako trojnásobok predajnej ceny.

Je však otázne, či snaha Syrizy niečo urobiť s mocou oligarchov je reálnym plánom alebo len predvolebná populistická rétorika. „Pokiaľ viem, mnoho oligarchov sa už skontaktovalo so Syrizou. Ale nie je jasné, s akým výsledkom,“ povedal pre Financial Times šéf gréckej pobočky Transparency International Costas Bacouris.