Obchod so strachom je ruskou špecialitou

Autor je ruský politológ, historik, profesor

Keď som v marci tohto roku pricestoval do Litvy, zistil som prekvapujúcu vec: v obchodoch chýbala soľ a zápalky. Týždeň som si požičiaval soľ od susedov, potom sa objavila na pultoch. V tom čase Alexandr Lukašenko v televízii ako zvyčajne s predstieraným prekvapením rozprával, že na bieloruských hraniciach sú rady litovských občanov, a nariadil, aby do pohraničných obchodov priviezli viac soli. V Litve zmizol aj jód z lekární – vraj ho treba užívať pri ožarovaní, pol hodiny pred a dva dni po ňom.

Apríl prebehol v Pobaltí relatívne pokojne, ale ďalší záchvat paniky nastal v predvečer 9. mája, keď sa predpokladalo, že Putin sa chystá osláviť Deň víťazstva buď mobilizáciou v Rusku, alebo jadrovým úderom na európske mestá.

V Rige očakávali provokácie (a tie sa, mimochodom, udiali pri pamätníku sovietskych vojakov, hoci dobre urobili obe strany konfliktu: rusky hovoriaci obyvatelia Lotyšska, ktorí z kladenia kvetov urobili politickú akciu, a miestne úrady, ktoré kvety hrabali buldozérom), ale v slávnom Londýne, zrejme po vypočutí hrôzostrašných príbehov Dmitrija Kiseľova (televízneho moderátora propagandistických programov štátnej televízie – pozn. prekl.) o raketách Sarmat, ľudia, ktorých som poznal, vážne odchádzali z hlavného mesta do Yorkshiru alebo dokonca do Škótska.

Medzitým sa v Nemecku na pozadí vojny na Ukrajine začalo hovoriť o obnovení systému verejných protileteckých krytov, ktorý tam existoval od druhej svetovej a studenej vojny. V Európe a USA popritom pokračuje boom záujmu o bunkre, pričom dopyt po súkromných krytoch v cene od 50-tisíc do milióna dolárov vzrástol desaťnásobne.

Môžeme sa usmievať nad paranojou citlivých Európanov a Američanov, ale faktom zostáva, že vojna na Ukrajine spôsobuje vo svete horúčku ako nikdy predtým za posledné dve generácie: ani vojna v Iraku, ani vojny v Juhoslávii nemali taký hlboký systémový účinok.

Americký prezident Joe Biden obviňuje Rusko z najvyššej inflácie v USA za posledných 40 rokov: „Putinovo zdražovanie v máji tvrdo udrelo tu aj vo svete: vysoké ceny pohonných hmôt na čerpacích staniciach, ceny energií a potravín tvorili približne polovicu mesačného nárastu cien a ceny benzínu vzrástli o dva doláre za galón.“ Putin zasa s uspokojením poznamenal, že „inflácia sa tam už volá mojím menom a my s tým nemáme absolútne nič spoločné“. Ako sa hovorí, „nás tam nebolo“. Alebo, ako v najnovšom Sorokinovom románe (ruský spisovateľ, v slov. preklade vyšli Deň opričnika, Ľad, Metelica, novela Srdcia štyroch a Telúrsko – pozn. prekl.) opakuje stvorenie podobné Putinovi, „to nie som ja“.

Na trhoch s potravinami sa však odohrávajú oveľa dramatickejšie udalosti: svet čelí skutočnej katastrofe.